Petrovice
obec
Kostol narodenia Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Bytča
Región	Horné Považie
Vodný tok	Petrovička
Nadmorská výška	371 m n. m.
Súradnice	49°15′28″S 18°31′25″V / 49,257778°S 18,523611°V / 49.257778; 18.523611
Rozloha	32,54 km² (3 254 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 652 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	50,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1312
Starosta	Štefan Hlavoň[3] (nezávislý)
PSČ	013 53
ŠÚJ	517861
EČV (do r. 2022)	BY
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Petrovice 80
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Petrovice, Bytča District
Webová stránka: obecpetrovice.info
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Petrovice sú obec na Slovensku v okrese Bytča.

Prírodné podmienky

Obcou prechádza potok Petrovička, v okolí ktorého sa nachádzajú jeľšovo-vŕbové porasty, taktiež je dané územie aj súčasťou územií európského významu Natura 2000 pod kódom SKUEV0644. Oblasť je silne ohrozovaná ťažbou a znečisťovaním. Z katastra obce sú hlásené pravidelné pozorovania šeliem (rysy, medvede, či vlky). Vo vrchnej časti katastra sú lesy hlavne smrekové, či bukové a občasne s jedľami. Nižšie sa už objavujú i pôvodné dubovo-hrabové lesy.

Dejiny

Obec bola založená v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o Petroviciach pochádza z roku 1312, v dokumente nazvanom ako Peter (richtár v Petroviciach), v ktorom boli spomenutí svedkovia plebán Konrád a Herman.^[4]

Richtár mal právo zriadiť mlyn, jatku, kováčsku a obuvnícku dielňu, pekáreň, mal súdnu moc okrem hrdelných zločinov. Osudy ľudí v 14. storočí sa nespomínajú v písomných zmienkach. Ľudia sa venovali poľnohospodárstvu, pestovali hlavne obilniny (raž, ovos, jačmeň). Neskôr sa rozšíril aj chov dobytka (ošípané a hydina). V 15. storočí sa zhoršili všeobecné pomery: zemepáni začali zavádzať nové povinnosti, obmedzilo sa slobodné sťahovanie poddaných, zvýšila sa feudálna renta.

Na osud Petrovíc vplývalo časté menenie vlastníctva bytčianskeho panstva v 15. a 16. storočí, čo trvalo až do roku 1558, keď bola uzavretá vzájomná dohoda medzi Rafaelom Podmanickým a Jánom Imrafim. Daňový zápis potvrdzuje, že v roku 1553 Petrovice so všetkým dedinami bytčianskeho panstva patrili pod hrad Hričov. Od roku 1563 až do roku 1626 bytčianske panstvo vlastnili Thurzovci, jedna z najbohatších feudálnych rodín na Slovensku. Obyvateľstvo nemalo jednoduchý život, museli odovzdávať dávky, štátne aj stoličné dane, cirkevný desiatok. Počas vojny každá sedliacka usadlosť mala povinnosť dať jedného robotníka na 6–12 dní práce pri budovaní opevnení. V roku 1593 žilo v Petroviciach 13 rodín.

V 17. storočí panovali v krajine vnútorné nepokoje a od roku 1608 boli poddaní pripútaní k pôde. V tom čase žilo v Petroviciach okolo 6 sedliackych a 8 želiarskych rodín. Podželiari pracovali za stravu, oblečenie alebo menši peniaz u bohatších sedliakov.

V 18. storočí sa bytčianske panstvo dostalo do rúk Esterháziovcov, ktorí ho vlastnili až do zrušenia poddanstva. Krajina sa začala obnovovať po vojnách a nepokojoch. Hlavným zamestnaním bolo stále poľnohospodárstvo a druhy pestovaných obilnín sa v priebehu storočí takmer nezmenili. V obci žilo 64 želiarskych rodín. Ich ale poľnohospodárstvo nemohlo uživiť, preto museli hľadať spôsob obživy inde. Jozef II. neskôr zrušil nevoľníctvo a uvoľnil viazanosť k pôde.

V 19. storočí v obci žilo 36 sedliackych a 103 želiarskych rodín (obec mala 609 obyvateľov). Zemepánovi odvádzali dávky, prevažovala peňažná renta nad materiálnou. Pre bytčianske panstvo bola hora Petrovská stálym zdrojom príjmov, celý lesný komplex mal 600 urbárskych jutár. Poddanstvo bolo na ústupe a v roku 1848 bol prijatý zákon o zrušení poddanstva, ale želiari a zmluvní roľníci (viazaní k panskej pôde zmluvou) museli zostať aj naďalej u Esterháziovcov. V druhej polovici 19. storočia základnú masu tvorili drobní roľníci a bezzemkovia. Vykúpiť od všetkých povinností sa podarilo v Petroviciach až veľa rokov po zrušení poddanstva.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1834-1844. Stojí na mieste staršej drevenej stavby. Obnovou prešiel v rokoch 1876 a 1932. Presbytérium je zaklenuté českou plackou, loď pruskými klenbami. Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šabránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s párom ník a trojuholníkovým štítom s tympanónom.^[5] Členená je pilastrami a ukončená barokovou helmicou.

• Ľudová zvonica v časti Pláne, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a stanovou strechou pokrytou šindľom.

• Drevenice, príklady tradičnej ľudovej architektúry.

• 

  Kostol narodenia Panny Márie

• 

  Ľudová architektúra v časti Pláne

• 
• 
• 

  Ľudová architektúra v časti Setechov

Ocenenia

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny (osada Magale).^[7][8]

Referencie

Zdroj

PhDr. Slavo Churý: Z histórie Petrovíc

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrovice (okres Bytča)

Externé odkazy

Oficiálna stránka obce