Písací stroj značky Underwood

Písací stroj je mechanické, elektromechanické alebo elektrické zariadenie s klávesmi, ktoré po stlačení otláčajú písmená na papier.

Funkcia

Písací stroj sa skladá z klávesnice a mechanického alebo elektricky poháňaného zariadenia, ktoré prenáša písaný text. Tento mechanizmus môže byť vybavený pamäťou, zariadením na opravu písaného textu. Ďalšou súčasťou je výstupné zariadenie, ktoré umožňuje vytlačiť text na papier. Líši sa podľa typu písacieho stroja. Môže to byť typovač, typovací valec, guľová hlava, typové koliesko a pod.

Papier býva posúvaný najčastejšie pomocou valca. Horizontálny posun papiera zabezpečuje posuvný vozík. Podľa typu stroja sa posúva valec s pripevneným papierom po každom vytlačení jedného znaku o jeden krok doľava alebo písacie zariadenie o jeden krok doprava.

Dejiny

Dejiny písacieho stroja siahajú až do roku 1714, kedy Henry Mill patentoval jeho prvú podobu. Jeho riešenie sa bohužiaľ nedochovalo, ale rozloženie klávesov nebolo také, aké sa používa dnes. Ďalšia významná udalosť sa odohrala v roku 1874, kedy páni Christopher Latham Sholes a Carlos Glidden predali krachujúcej zbrojovke E. Remington & Sons písací stroj, ktorý nazvali Typewriter. Ten dokázal písať iba verzálky a príliš úspešný nebol. Za päť rokov sa ho predalo len 5 000 kusov. Čoskoro však firma prišla s druhou verziou, ktorá už obsahovala preraďovač (shift) a už bolo možné písať malé aj veľké písmená pomocou rovnakých klávesov.

Už pri vývoji prvej verzie Typewritera sa C. L. Sholes potýkal s nepríjemným problémom. Keď sa na stroji písali príliš rýchlo písmená, ktorých typové páky boli tesne vedľa seba, dochádzalo k ich častému zasekávaniu a písanie sa tak stalo veľmi obtiažnym. Preto prišiel vynálezca Typewritera so zaujímavou myšlienkou: typové páky s najčastejšie používanými písmenami anglickej abecedy umiestnil ďalej od seba a zároveň zvolil také rozloženie, ktoré by pisateľovi umožnilo rýchly spôsob písania (mohol stláčať klávesy rýchlo za sebou pomocou všetkých desiatich prstov, vtedy ešte naspamäť). Víťazstvo v súťaži v rýchlosti a presnosti písania dalo prednosť tomuto rozloženiu klávesov pred všetkými ostatnými (rôzne počty radov klávesov atď.). V roku 1888 bolo toto rozloženie klávesov prijaté v Toronte v Amerike na zjazde odborníkov ako štandard.

Vďaka úspechu Typewritera II prevzali toto rozloženie ďalšie spoločnosti, ktoré ho rozšírili do celého sveta. Niektoré národy zaviedli drobné úpravy. Slovenská klávesnica vychádza z nemeckých písacích strojov, ktoré sa na Slovensko začali dovážať koncom 19. storočia. Mali prehodené klávesy Z a Y, pretože Z sa v nemčine používa oveľa častejšie ako Y. Nielen v Nemecku, ale aj u nás je z ergonomického hľadiska výhodnejšie umiestenie Z na hornom písmenovom rade.

Vo Francúzsku to je ešte komplikovanejšie. Používa sa tam rozloženie QWERTY, ale prehodením Q a W s písmenami A a Z sa dospelo ku klávesnici AZERTY. Podobných zmien a úprav existuje ešte viac.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Písací stroj