Orchonskí Turci bola staroveká konfederácia stredoázijských turkofónnych kmeňov. V 5.- 8. storočí stál na ich čele prisťahovalecký Ašinovský klan, ktorý roku 265 až 460 prišiel na toto územie z oblastí neskorších Hjunských (tj. Siung-nu) štátov v Turanii, západne od Číny a Východného Turkestanu. Roku 460 si Orchonských Turkov podmanili Žoužania a vytlačili ich do Altajských hôr. Tu zaviedli kmeňovú alianciu, ktorá prijala názov Türk (Turek). Roku 551 - 555 porazili Žoužanov a vytvorili Turkucký kaganát (552 - 745, Gök-turecká ríša) s centrom na rieke Orchon v Mongolsku. Ich hlavným mestom sa stal Ötüken (mong. Odigan, bývalé ríšske mesto Siung-nuov). Roku 740 - 745 boli porazení Ujgurmi, ale zachovali si autonómiu. Zaoberajúc sa sčasti kočovným pastierstvom a sčasti kováčstvom, časť kmeňov prežila do 10. storočia, kedy boli absorbovaní Telengitmi.^[1]

Medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky patria Orchonské a Jenisejské nápisy a náhrobné kamenné stĺpy (stély) - kamenné runy (obrázkové písmo).^[2]

Referencie

1. ↑ БернштамА.Н., Социально-экономический строй орхоно-енисейских тюрок VI-VIII вв., М.- Л., 1946. (rusky)
2. ↑ КляшторныйС.Г., Древнетюркские рунические памятники как источник по истории Средней Азии, М., 1964. (rusky)

Pozri aj

• Insígnie prezidenta Turecka
• Tofalar
• Tuchsi
• Turkucký Kaganát

Externé odkazy

• Kultegin’s Memorial Complex, TÜRIK BITIG.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orchonští Turci na českej Wikipédii.