Ondrej Plachý
slovenský spisovateľ, novinár a evanjelický farár
Narodenie	18. január 1755 Hontský Vrbovok, Slovensko
Úmrtie	7. august 1810 (55 rokov) Nové Mesto nad Váhom, Slovensko
Biografický portál

Ondrej Plachý de Nemesvarbók, pseudonym A. P. Honoribus (* 18. január 1755, Hontský Vrbovok – † 7. august 1810, Nové Mesto nad Váhom) bol slovenský evanjelický farár, vzdelanec, spisovateľ, novinár a vydavateľ.

Rodina

• otec: Tomáš Plachý de Nemesvarbók
• matka: Anna rod. Rožnaiová
• manželka: Zuzana rod. Glosová

Životopis

Pochádzal zo zemianskej rodiny (Plachy de Nemesvarbók) z Hontského Vrbovku pri Krupine a vzdelanie získaval v Ipeľských Kosihách a Chrastinciach u rodičov, neskôr navštevoval školy v Sudiciach, Malých Zlievcach, Rimavskej Sobote a v rokoch 1771 – 1777 študoval teológiu na lýceu v Bratislave a v rokoch 1777 – 1779 na univerzite v Jene, vysvätený bol v roku 1782. Po absolvovaní jenskej univerzity pôsobil istý čas ako vychovávateľ, neskôr ako zástupca rektora banskoštiavnického gymnázia. Potom bol evanjelickým farárom v Kostolných Moravciach, neskôr dvadsať rokov v Martine, kde žil vinou tamojších zemanov vo veľkej biede. Roku 1791 delegovaný člen snemu Leopolda II. v Budíne a v Pešti. Od roku 1804 bol farárom v Novom Meste nad Váhom, kde aj o šesť rokov neskôr zomrel.

Tvorba

Ako spisovateľ bol veľmi plodný. Spomína sa spolu 23 jeho literárnych a vedeckých prác, z ktorých bolo 8 slovenských a ostatné latinské. Písal básne, preklady básní, historické štúdie a diela, práce pedagogické, historické, cirkevné agendy a mnohé ďalšie diela. V roku 1785 založil v Banskej Bystrici učenú spoločnosť Erudita societas slavica, ktorá vydávala mesačník Staré noviny literního umění. Jeho príspevky v Starých novinách i celková ich ideová línia je poznačená tzv. teistickým racionalizmom i populárnou idealistickou filozofiou predkantovskou, ktorá vyrastala z Leibnitza a Christiana Wolffa. Plachý bol v tomto časopise odporcom francúzskeho materialistického ateistu Julien Geoffreya de la Metrieho i starovekého filozofa Epikura, pričom zostáva na metafyzických a teologických názoroch (Epikurove zoufalství. Krivda nesmrtelné duše lidské, Atheizmus populárne vyložený…). Vo svojich etických úvahách sa dôsledne staval za náboženskú toleranciu, rovnoprávnosť a spoluprácu všetkých ľudí bez ohľadu na národné, rasové a sociálne rozdiely. S tým korešpondujú aj časté snahy redakcie časopisu po propagácii náboženskej znášanlivosti v rakúskej monarchii.

Dielo

Poézia

• 1778 – Documentum pietatis, quod Johanni Georgio Sztretsko... (Bratislava)
• 1780 – Elegia pietissimis manibus Mariae Theresiae... (Bratislava)
• 1785 – Excell. ac illustr. dni liberi baronis Ladislai Pronay... (Banská Bystrica)
• 1785 – Honoribus... dni Simonis l. b. de Reva.... (Banská Bystrica)
• 1788 – Písně duchovní staré i nové... (Banská Bystrica), ide o upravené a vydané dielo J. Tranovského Cithara sanctorum
• 1791 – Fidelitas Hungarorum erga regem (Banská Bystrica)
• 1797 – Perennis laetitiae (Banská Bystrica)
• 1798 – Evangelický funebrál (Banská Štiavnica)
• 1801 – Aureae pacis maor... Paulo libero baroni de Reva... (Banská Bystrica)
• 1807 – Festivi plausus... Josephi e comitibus Erdődy... (Trnava)

Náboženské spisy a kázne

• 1785 – Pevná nádeje blahslavené nesmrtedlnosti... (Banská Bystrica)
• 1794 – Platnost umění i po smrti (Banská Bystrica)
• 1799 – Řeči Písma svatého... (Banská Bystrica)
• 1805 – Postila domovní... (Banská Bystrica)

Cirkevnohistorické a historické práce

• 1789 – Agenda ecclesiastica Slavonica... (Banská Bystrica)
• 1791 – Ad synodum aug. et helv. conf quae Budae et Pesthini celebratur
• 1791 – Nullitas discriminis in articulos fidei de sacra... (Bratislava)
• 1791 – Piis manibus Josephi II....
• 1791 – Život blahoslavené památky doktora Martina Luthera... (Banská Bystrica)
• 1810 – Onomasticon... Josephi e comitibus Erdődy... (Bratislava)
• 1798 – Nauková osnova ev. a. v. škôl turčianskeho seniorátu... , len rukopis

Preklady

• 1790 – K. CH. Sturm: Kochání s bohem... , I. a II. diel

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.