Omietka je súčasť povrchových úprav stavby.

Rozdelenie ^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

Podľa umiestnenia:

• vonkajšia omietka
• vnútorná omietka

Podľa použitého materiálu:

• vápenná omietka – používa sa ako jednovrstvová, hrúbka: 10 až 12 mm
• cementová omietka - 15 mm
• sadrová omietka
• vápenno-cementová omietka - 10 – 12 mm
• štuková omietka - 20 mm
• hlinená omietka - 20 – 25 mm

Podľa úpravy povrchu:

• hrubá omietka
• hladká omietka
• ozdobná omietka

Postup pri omietaníupraviť | upraviť zdroj

Omietame ručne alebo strojom. Vnútorné omietky sa nanášajú vtedy, ak je hotová hrubá stavba. Podklad musí byť pripravený tak, aby zabezpečil priľnavosť malty, musí byť čistý, zárubne a okná zakrývame. Osadíme maltové terče, oceľove omietníky do zvislej polohy a nahadzujeme jadro murárskou lyžicou medzi omietníky postupne v pásoch. Maltu po nahodení sťahujeme pomocou dosky a na stuhnutú jadrovú omietku nanášame lícnu vrstvu naťahovaním pomocou hladidla. Nakoniec povrch vyhladíme.^[1]

Druhyupraviť | upraviť zdroj

• Kamenná omietka, ktorá svojim vzhľadom pripomína prírodný kameň.^[2]
• Benátska omietka. Tento typ omietky svojim vzhľadom pripomína skutočný mramor. Skladá sa z akrylu, spojiva a organickej zložky. Povrch je získaný s obsahom úhľadných jemnozrnných inklúzií.^[3]
• Hodvábna omietka alebo tekuté tapety – určené na vnútorné použitie. Nehorľavý, neakumuluje statickú elektrinu. Materiál pozostáva z prírodných alebo syntetických vlákien, minerálnych plnív a rôznych dekoratívnych prísad.^[4]

Referencieupraviť | upraviť zdroj