Nórska cirkev^[1] alebo cirkev Nórska^[2] (po nórsky: Den norske kyrkja) je luteránska cirkev, ktorá podľa ústavy slúži ako ľudová cirkev Nórska. Je to najväčšia cirkev v Nórsku a do 19. storočia bolo členstvo v nej povinné pre každého občana.

Do 16. storočia bolo Nórsko katolíckou krajinou. Reformácia v rokoch 1536-1537 prerušila vzťahy s Rímom, čo vyústilo do vzniku samostatnej cirkvi celkom podriadenej panovníkovi. Až do modernej doby nebola cirkev len náboženskou organizáciou, ale aj jedným z najmocnejších prostriedkov kráľovskej autority a dôležitou súčasťou administratívy. Nórska cirkev bola štátom považovaná za jedinú priamu nástupkyňu predchádzajúcej nórskej katolíckej cirkvi.

Nórska cirkev sa hlási k Biblii, Apoštolskému, Nicejsko-carihradskému, Athanaziánskemu a Augsburskému vyznaniu a k Malému Lutherovmu katechizmu ako aj ostatným teologickým textom luteranizmu. Nórska cirkev zachováva ornáty, biskupské insígnie, hierarchické usporiadanie, kadidlo a iné.

Nórska cirkev ordinuje aj ženy do duchovnej služby a sobáši aj páry rovnakého pohlavia. Taktiež je členom Spoločenstva Porvoo a Svetového luteránskeho zväzu.

Nórska cirkev má episkopálno-synodálne zriadenie. Cirkev má 1284 farností, 106 dekanátov a 11 diecéz. V roku 2016 mala cirkev 3 758 070 pokrstených členov. V roku 2016 Nórska cirkev zaviedla online registráciu veriacich na svojich internetových stránkach. Nový systém bol zavedený po kritike neporiadku v evidencii členov. ^[3] V prvom týždni po spustení systému cirkev opustilo 15 053 ľudí (čo bolo takmer ako za celý rok 2015).^[4]

Bohoslužba

Nórska cirkev nedeľné bohoslužby slúži zvyčajne o 11:00. Bohoslužba sa skladá z týchto častí:

• Preludium

• Začiatočný hymnus

• Pozdravenie a oslovenie

• Vyznanie hriechov

• Kyrie

• Gloria

• Modlitba dňa (kolekta)

• Prvé čítanie

• Chválospev

• Druhé čítanie

• Apoštolské vyznanie

• Hymnus pred kázňou

• Kázeň

• Hymnus po kázni

• Modlitby cirkvi

(Ak sa neslávi Eucharistia tak nasleduje Otčenáš, ofera, požehanie a tichá modlitba).

• Hymnus pred príjmaním

• Prefácia

• Sanctus

• Modlitba pred Večerou Pánovou

• Otčenáš

• Slová ustanovenia (konsekrácia)

• Agnus Dei

• Príjmanie Večere Pánovej

• Modlitba vďaky po príjmaní

• Požehnanie

• Tichá modlitba

• Postludium

Reformácia v Nórsku

Kráľ Kristián III. sa ako osemnásť ročný stretol vo Wittenbergu s učením Martina Luthera a stal sa presvedčeným luteránom. Vo svojej krajine vyhlásil luteranizmus za jedinú oficiálnu vieru. Mníšske rády boli rozpustené a katolíkom bol pobyt v krajine zakázaný pod trestom smrti. Výnimku mali len zahraniční diplomati a ich služobníctvo. Katolícki biskupi boli uväznený a na ich miesta nastúpilo osem superintendentov. Medzi významné osobnosti dánsko-nórskej reformácie patria napr. Hans Tausen alebo Johannes Bugenhagen.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nórska cirkev

Externé odkazy

• "The Scandinavian Reformers"
• Norway, the Lutheran Church of in the Lutheran Cyclopedia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Norská církev na českej Wikipédii a Reformation in Denmark–Norway and Holstein na anglickej Wikipédii.