A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Moldavská sovietska socialistická republika Молдавская Советская Социалистическая Республика Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ
| |||||||
Hymna: Молдова ку доинэ стрэбунэ пэ плаюр (1945-1980) Молдова Советикэ (1980-1991) | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
33 843 km²
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
4 337 600 (1989)
| ||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
23. mája 1991 (premenovaním na Moldavskú republiku)
27. augusta 1991 (vyhlásením nezávislosti od ZSSR) 26. decembra 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska) | ||||||
Moldavská sovietska socialistická republika (skrátene Moldavská SSR, Moldavsko, Moldava; po moldavsky: Република Советикэ Сочиалистэ Молдовеняскэ) bola jedna z republík Sovietskeho zväzu v období od 2. augusta 1940 - 27. augusta 1991. Nachádzala sa juhozápade európskej časti ZSSR a hraničila s Rumunskom (na západe) a s Ukrajinskou SSR (na východe). Rozloha krajiny činila 33,7 tisíc km² a s počtom obyvateľov 4 337 000 obyvateľov bola 9. najpočetnejšou krajinou Sovietskeho zväzu. Hlavným mestom Moldavskej SSR bolo mesto Kišiňov.
Dejiny
Pripojenie Besarábie k Sovietskemu zväzu
Dňa 23. augusta 1939 bola medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom podpísaná zmluva o neútočení, v ktorej sa Adolf Hitler a Josif Vissarionovič Stalin v tajnej klauzule dohodli na podelení sfér vplyvu vo východnej Európe a načrtli záujem Sovietskeho zväzu získať od Rumunska územie Besarábie. V júni o rok neskôr (26. a 27. jún 1940) Stalin poslal rumunskej vláde požiadavku vrátiť Besarábiu Sovietskemu zväzu, s čím muselo Rumunsko bezpodmienečne súhlasiť. Na druhý deň (28. jún 1940) rumunské vojská na tomto území vystriedala Červená armáda a Rumunsko stratilo kontrolu nad situáciou v Besarábii.
Vznik Moldavskej SSR
Začiatkom augusta 1940 (2. august) bol na siedmom zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR prijatý zákon o vytvorení Moldavskej SSR. Jej súčasťou sa stalo mesto Kišiňov a 6 z 9 oblastí Besarábie a Tiraspol so 6 oblasťami Modavskej ASSR so 14. Ostatné oblasti tejto republiky sa stali súčasťou Ukrajinskej SSR. Neskôr v novembri roku 1940 sa hranica medzi susednými socialistickými štátmi štátmi zmenila. Tieto zmeny sa dotkli pohraničného obyvateľstva oboch krajín a menšín Moldavcov, Ukrajincov, Bulharov a Rusov.
Vyhlásenie nezávislosti Moldavska
Dňa 23. júna 1990 Moldavsko vyhlásilo svoju suverenitu a 27. augusta 1991 po rozpade svojho predchodcu - Moldavskej SSR - nezávislosť. Prvý prezidentom Moldavska sa stal Mircea Snegur, ktorý s pomocou parlamentu v roku 1991 vyhlásil rumunský jazyk za úradný jazyk v krajine. Toto bola jedna z dvoch príčin zorganizovania všeľudového hlasovania v Podnesterskej republike. Dňa 17. marca 1991 sa konalo celozväzové referendum o otázke zachovania Zväzu sovietskych socialistických republík, ale mocenské orgány Moldavska zabraňovali uskutočneniu tohto referenda na území republiky.
Poznámky
- ^ Druhá sa týkala celozväzového referenda o zachovaní ZSSR.
- ^ Preto ústredné republikánske výbory referenda nevznikli a hlasovalo sa len vo vojenských častiach - na ľavom brehu Dnestra a v Benderách. Zo 700 893 právoplatných hlasov voličov sa až 98,3 % vyjadrilo za zotrvanie krajiny v Sovietskom zväze.
Zdroj
- История Республики Молдова. С древнейших времён до наших дней = Istoria Republicii Moldova: din cele mai vechi timpuri pină în zilele noastre / Асоциация учёных Молдовы им. Н. Милеску-Спэтару. — изд. 2-е, переработанное и дополненное. — Кишинёв: Elan Poligraf, 2002. — С. 219—332. — 360 с. — ISBN 9975-9719-5-4
- Стати В.: История Молдовы. — Кишинёв: Tipografia Centrală, 2002. — С. 356—385. — 480 с. — ISBN 9975-9504-1-8
- Молдавская Советская Социалистическая Республика. — Кишинёв: Главная редакция Молдавской Советской Энциклопедии, 1979.
- История Молдавской ССР. С древнейших времён до наших дней. — Кишинёв: Штиинца, 1982. — С. 347—527.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk