Meštania alebo meštianstvo (pejoratívne meštiaci, meštiactvo; čiastočné synonymum buržoázia) sú spoločenská vrstva; pôvodne privilegovaní obyvatelia stredovekých miest, neskôr príslušníci tzv. strednej triedy vôbec (opak duchovenstva, šľachty, roľníkov a robotníkov).

Privilegované postavenie mešťanov pôvodne vyplývalo z mestských práv udeľovaných stredovekým sídliskám spravidla od 11. storočia. V tomto zmysle sa medzi mešťanov v stredoveku spravidla rátajú aj šľachtici bývajúci v mestách.

Hoci v skutočnosti väčšinu mešťanov tvorili remeselníci, najväčšiu moc politickú moc mali v stredoveku veľkí obchodníci, pozemkoví vlastníci a šľachtici. Vo Flámsku a severnom Francúzsku sa členovia mestskej rady nazývali konšeli, v južnom Francúzsku a Taliansku konzulovia alebo radcovia. Spolu s mestskou aristokraciou spravovali mesto. Všetci tvorili malú uzavretú spoločnosť.

Mešťania stáli v opozícii pôvodne najmä voči duchovenstvu a vidieckemu obyvateľstvu (vrátane vidieckej šľachty), neskôr postupne stáli v opozícii aj voči šľachte vôbec a voči robotníkom. Stali sa tvorcom a osvojovateľom nových svetonázorových a kultúrnych prvkov renesancie, priniesli rozvoj trhového hospodárstva.

V 18. a 19. storočí prišlo k premene meštianskej spoločnosti (či mestskej spoločnosti) na tzv. občiansku spoločnosť (buržoáznu spoločnosť). Mešťania sa stali nositeľmi liberalizmu.

Pozri aj

• stredoveké mesto
• stredná trieda
• buržoázia