Manínska tiesňava
národná prírodná rezervácia
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okres	Považská Bystrica
Obec	Považská Bystrica
Pohorie	Súľovské vrchy
Súradnice	49°08′25″S 18°30′23″V / 49,1402°S 18,5065°V / 49.1402; 18.5065
Rozloha	1,1763 km² (118 ha)
Vznik	1967
Správa	ŠOP - S-CHKO Strážovské vrchy
Kód	346
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Manínska tiesňava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Manínska tiesňava je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy.

Nachádza sa neďaleko Považskej Teplej, ktorá je dnes súčasťou mesta Považská Bystrica. Bola vyhlásená v roku 1967 s rozlohou 117,63 ha a ochranným pásmom 70,49 ha v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany.

Predmetom ochrany je: Úzky vápencový epigenetický kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických foriem a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou. Rezervácia je využitá ako vedecko-výskumný a turisticko-rekreačný objekt.^[1]

Epigenetický prielom bol vytvorený zarezaním sa Manínskeho potoka a rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov a rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné vápnomilné druhy. V mieste sú horolezecké cvičné terény. Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Kostolecká tiesňava.

Turizmus

Náučný chodník Manínska tiesňava

V roku 1988 bol na priblíženie prírodných krás a zaujímavostí Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava s okolím vybudovaný náučný chodník. Jeho trasa vychádza z Považskej Teplej (miestna časť Považskej Bystrice), prechádza obcou Záskalie, PR Kostolecká tiesňava k PR Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého Manína (891 m.n.m.) a zostupuje serpentínami po jeho svahu okolo minerálnych železitých prameňov k východziemu bodu. Dvanásť zastávok s informačnými tabuľami podáva geologickú, floristickú a zoologickú charakteristiku tejto vysoko atraktívnej oblasti. Prechod celého okruhu trvá cca 3-4 hodiny.^[2]

Jilemnického jarná 25-ka

V bývalej škole, v údolí pod obcou Kostolec, učil v rokoch 1932 - 1936 spisovateľ Peter Jilemnický. Na pamiatku pobytu P. Jilemnického v Kostolci poriadajú turisti z Považskej Teplej každoročne v apríli turistický pochod "Jilemnického jarná 25 - ka". Tento pochod je zapísaný aj v medzinárodnom turistickom kalendári IVV.  Jilemnického jarná 25-ka patrí medzi najobľúbenejšie a najväčšie turistické podujatia na Slovensku. Už tradične ponúka tri pešie trasy (dĺžky cca 10, 15 a 25 km) a cyklo trasu (cca 60 km). V roku 2018 sa konal jej 42. ročník, vtedy padol účastnícky rekord - 4 537 registrovaných účastníkov.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manínska tiesňava

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape
• Fotogaléria z Manínskej tiesňavy
• Recenzia z Manínskej tiesňavy
• Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Portál vedy o Zemi