Macedónci gr. Μακεδόνες (Makedónes) bol staroveký národ zo severného Grécka (Macedónia).

Alexander a jeho kôň Bukefalos na mozaike v Pompejách (Národné archeologické múzeum v Neapole)

Pôvod

Macedónci síce hovorili po grécky, no až do 20 stor. nebol ich pôvod známy. Existovali teórie, že sa mohli helenizovať až po priatí helenistickej gréčtiny. Viaceré archeologické nálezy z 20 stor. však dokazujú, že Macedóncov je treba považovať za grécky kmeň. Archeológovia objavili fragmenty s gréckym jazykom na území Macedónie zo 14 stor. pred Kr. Nálezy zo staršieho gréckeho obdobia potvrdili, že macedónsky dialekt bol dialekt gréčtiny. Väčšina moderných historikov sa na základe týchto objavov prikláňa k názoru, že Macedónci boli pravdepodobne pôvodom grécki Dóri, ktorí sídlili spočiatku na severe Grécka a potom sa presídlili na juh. Macedónci, mali byť potomkovia tých Dórov, ktorí nepokračovali v osídlovaní juhu Grécka. Niektorí Slovanskí-Macedónski historici však tieto názory odmietajú a Macedóncov považujú za svojich predkov, čo odporuje logike. Dôkazy, že Macedónci boli Gréci nám zanechala aj grécka mytológia. Praotec Macedóncov, Makedón, bol podľa gréckej mytológie potomok Deukalióna a Dia. Deukalión bol otcom zakladateľa gréckeho národa, Heléna a Zeus bol najvyšší grécky boh. V najstaršej gréčtine, dokonca slovo makednos, znamenalo vysoký. Macedónci sa takto mohli nazvať, podľa ich postavy. Gréci ich brali za príbuzných, a zúčastňovali sa na Olympiádach.

Osídlenie

Macedónci sídlili prevažne na území, ktoré dnes zodpovedá severogréckej prefektúre Centrálna Macedónia, ich osídlenie začínalo severne od hory Olymp. Odtiaľto ďalej expandovali na západ, a tak pravdepodobne v 5 stor. pred Kr. osídlili a helenizovali obyvateľov územia v dnešnej gréckej prefektúre Západná Macedónia. Za Filipa II. a Alexandra Veľkého Macedónci dobyli severné územie Paióniov a východné trácke územia. Tu sa však Macedónci neusadili, iba sem priniesli grécku kultúru a Paiónov a Trákov tak helenizovali. Po Alexandrových výpravách sa Macedónci usadzujú vo veľkých helenistických mestách východu, ako Alexandria v Egypte, Antiochia v Sýrií či Mazaka v Kappadókií.

Kultúra

Až do 4 stor. pred Kr. boli Macedónci jednoduchí ľudia, preto boli v očiach ostatných Grékov vnímaní za polobarbarov. Macedónci nestavali veľké mestá, sústredili sa na vidieku, a žili jednoduchým pastierskym životom. Macedónci vyznávali kult gréckych olympských bohov. V 4 stor. postupne aj sem preniká grécka kultúra, macedónske mesto Pella bola postavená v tradičnom gréckom štýle. Postupne sa sem dostáva atický dialekt gréčtiny, a ten sa stáva jazykom aristokratov a kultúry. Kompletné začlenenie Macedónie do gréckej kultúry nastalo, až keď kráľ Filip II. dobyl južné Grécko a tak ho spojil s Macedóniou. Macedónci prijali atický grécky jazyk. Macedónci sa v čase Alexandra stali najväčším šíriteľom gréckej kultúry a vďaka nim sa uskutočnila ďalšia veľká kolonizácia Grékov.

Jazyk

Bolo dokázané, že staroveká macedónčina patrila do starogréckych dialektov. Dôkazom sú rôzne nálezy spred 5. stor. pred Kr. a tiež samotné Macedónske mená, ktoré sú grécke. Macedónčina však pravdepodobne mala cudzie slová z tráčtiny a paiónčiny. Macedónsky jazyk si v klasickej dobe zachoval aj mnohé archaické prvky, ktoré boli podobné s archaickou gréckou achájčinou (mykénštinou). Macedónčina mala aj isté spoločné prvky so starou dórštinou, čo môže dokazovať hypotézu, že Macedónci boli pôvodom Dóri. Existuje mnoho nálezov s antickými macedónskymi slovami, ktoré sú podobné ostatným gréckym dialektom, napr. slová:

• δάνος-dános (mŕtvy), po aticky θάνος-thános.
• Βερώ-beró (priniesť), po aticky φερώ-feró.
• νεύω-néuo (modliť sa), v tésalskom dialekte gréčtiny νεβεύω-nebeuo.
• κάραβος-karábos (loď), novogrécky καράβι-karávi.
• ῥοῦτο-rúto (toto), aticky τούτο-túto.
• κεβαλή-kebalé (hlava), aticky κεφαλή-kefalé, novogr. kefáli.

Väčšina toponým v starovekej Macedónii bolo tiež gréckeho pôvodu. Síce macedónsky jazyk zanikol pod vplyvom helenistickej atickej gréčtiny, obohatil túto gréčtinu o slová používajúce sa v armáde. Tieto slová macedónskeho pôvodu sa v gréčtine používajú dodnes a sú to napr.: ταξίαρχος-taxiarchos (nižší generál), υπασπιστής-ypaspistis (poručík). Macedónskeho pôvodu je aj koncovka -issa, ktorá je používaná dodnes. Mnohé moderné toponymá severného Grécka pochádzajú z macedónčiny (Veria, Pella, Edessa, Ptolemaida). Macedónskeho pôvodu je aj meno Veronika, ktoré pochádza z macedónskeho mena Βερενίκη-B(V)ereniké (prinášajúca víťazstvo).

Pád Macedóncov

Koniec samostatného Macedónskeho etnika nastal pravdepodobne počas helenistickej doby, kedy zmizli rozdiely medzi jednotlivými gréckymi národmi a nastalo definitívne zjednotenie Grékov. V 3 stor. Macedóniu ovládli Rimania. Macedónia sa stala gréckohovoriacou provinciou a ľudia postupne úplne prestali rozlišovať jednotlivých Grékov, nakoľko už medzi nimi neexistovali rozdieli v kultúre, alebo v jazyku. Macedónsky jazyk sa definitívne prestal používať v 1. stor. pred Kr. V modernom ponímaní rozlišujeme slovanských Macedóncov a gréckych Macedóncov. Slovanskí Macedónci sú potomkovia Slovanov, Bulharov a tiež helenizovaných Paiónov. Potomkovia pôvodných antických Macedóncov žijú dnes predovšetkým v gréckych častiach južnej Macedónie, kde Gréci žili pred príchodom pontských Grékov. Macedóncami sa nazýva celé obyvateľstvo tejto gréckej provincie, kde žije veľké množstvo Pontských Grékov, ktorí sa tu usadili po grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923.

Zdroje

• Μανόλης Ανδρόνικος-Βεργίνα, Το νεκροταφείο των Τύμβων
• Boardman, John (1982). The Cambridge Ancient History - Volume 3, Part 1: The Prehistory of the Balkans and the Middle East and the Aegean World, Tenth to Eighth Centuries B.C.. Cambridge, United Kingdom: Cambridge University Press. ISBN 0-521-22496-9.

Pozri aj

• Zoznam kráľov starovekej Macedónie