A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lešten | |
Лещен | |
dedina | |
celkový pohľad na centrálnu časť dediny
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Blagoevgrad |
Okres | Gărmen |
Nadmorská výška | 590 m n. m. |
Súradnice | 41°38′12″S 23°49′44″V / 41,636764°S 23,828769°V |
Rozloha | 16,569 km² (1 657 ha) |
Obyvateľstvo | 8 (2022) [1] |
Hustota | 0,48 obyv./km² |
PSČ | 2962 |
Tel. predvoľba | 07527 |
Poloha v Bulharsku
| |
Wikimedia Commons: Leshten | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lešten (bulh. Лещен) je dedina ležiaca v južnom Bulharsku. Nachádza sa v Blagoevgradskej oblasti v okrese Gărmen.[2][3][4][5] Dedina leží v západnej časti pohoria Rodopy[2][4][3][5][6] a je zaujímavá najmä vďaka zachovanej pôvodnej dobovej atmosfére.[4]
Poloha
Dedina leží v juhozápadných svahoch západorodopského dielu Dăbraš (bulh. Дъбраш)[2][3] v nadmorskej výške približne 590 m. n. m..[3] Nachádza sa približne 8 kilometrov severovýchodne od dediny Gărmen a 15 kilometrov od mesta Goce Delčev.[3] Najbližšie sídla sú dediny Dolno Drianovo a dedina Kovačevica, ktorá je zároveň architektonickou rezerváciou. Vzdialenosť od Plovdivu je približne 190 km a vzdialenosť od hlavného mesta Sofie je približne 210 km.[6]
Západne[3] od dediny preteká rieka Kanina.[2][3] Samotná dedina leží v pomerne strmom horskom teréne.[3][5]
Klíma
Podnebie je prechodne stredomorské s horskými vplyvmi. Najviac zrážok v oblasti padne v priebehu zimy a najmenej v priebehu leta.[3] Ročné obdobia sú jasne rozoznateľné, letá sú teplé a zimy mierne studené.[6]
Vývoj počtu obyvateľov
Rok | Počet obyvateľov |
---|---|
1920 | 535[3] |
1926 | 545[3] |
1934 | 554[3] |
1946 | 571[3] |
1956 | 503[3] |
1965 | 294[3] |
1975 | 87[3] |
1985 | 61[3] |
1992 | 35[3] |
2022 | 8[7] |
Počet obyvateľov sa najvýznamnejšie znížil počas niekoľkých vĺn v ktorých obyvatelia opúšťali dedinu, pričom najmasovejšia vysťahovalecká vlna prebiehala medzi rokmi 1965 – 1972, keď sa veľká časť obyvateľstva presťahovala do dedín Mokrište (bulh. Мокрище) a Zvăničevo (bulh. Звъничево) v plovdivskej oblasti.[3]
Náboženstvo
V dedine bolo vždy dominantným náboženstvom pravoslávne kresťanstvo.
Dejiny
Okolie dejiny bolo osídlené už v období staroveku, čo dokazujú nálezy v lokalite Agustnik (bulh. Агустник) juhozápadne od Leštenu, kde boli objavené stopy ľudskej činnosti z druhej polovice prvého tisícročia pred naším letopočtom, konkrétne sa jedná o zvyšky osady a nekropole, ktorá ležala v bezprostrednej blízkosti osady. Južne od dediny sa zase nachádzajú pozostatky dvoch tráckych mohýl s náhrobnými doskami z neskorej železnej doby. Pozostatky antickej osady boli objavené aj v lokalite Zelenka (bulh. Зеленка) juhozápadne od Leštenu.
Dnešná dedina sa prvýkrát spomína pod názvom Leštan (bulh. Лещан) v osmanskom obchodnom dokumente z roku 1671.[3] V roku 1833 bol v dedine postavený Chrám svätej Paraskevy[5][3] a v rovnakom roku pri ňom bola otvorená aj chrámová škola. Pre školu bola neskôr v blízkosti chrámu postavená v roku 1891 vlastná budova. V roku 1912 bola dedina oslobodená spod osmanskej nadvlády a stala sa súčasťou Bulharského cárstva.[3]
Hospodárstvo
Dedina bola v minulosti najmä poľnohospodárska, pričom prevažovalo a dodnes sa čiastočne zachovalo pestovanie tabaku, zemiakov a chov oviec.[3] Rozšírené je bylinkárstvo a hubárstvo.[2]
V súčasnej dobe sa začína rozširovať aj agroturistika.[2] Na prenájom je prispôsobená veľká časť pôvodných domov v dedine.[4]
Pamiatky a zaujímavosti
Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou obce je Chrám svätej Paraskevy.[3][5] Okrem kostola je zachovaných aj množstvo starých typických obytných domov tzv. rodopského typu[2][4][5] z ktorých časť bola reštaurovaná.[2][5] Najvýznamnejší z nich je tzv. Glinenata kăšta (bulh. Глинената къща, doslova Hlinený dom).[4] Celkovo dvadsaťtri obytných domov v dedine, rovnako ako aj chrám a budova bývalej chrámovej školy má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[3]
Turizmus
Dedina je vynikajúcim východiskovým bodom pre turistiku v tejto časti pohoria Rodopy. Rozšírený je aj lov a rybolov.[4][5]
Infraštruktúra
Dedina má pravidelné autobusové spojenie s okresnou dedinou Gărmen a s mestom Goce Delčev. Je elektrifikovaná, s pripojením na vodovodnú sieť a približne 50% z cestných komunikácií v katastri obce je spevnených.[3] V dedine sa nachádza krčma, ktorá sa nachádza v budove bývalej chrámovej školy.[4]
Zaujímavosti
- V dedine sa vďaka jej autentickému starému vzhľadu a atmosfére nakrúcalo množstvo filmov.[4][5]
- Z dediny ktorá leží vo vrchnej časti svahov pohoria Rodopy sa otvárajú široké výhľady na pohorie Pirin.
Galéria
-
sídlo starostu v centre dediny
-
v centrálnej časti dediny
-
v centrálnej časti dediny
-
v centrálnej časti dediny
-
pohľad na časť dediny
-
pohľad na časť dediny
-
pohľad na časť dediny
Referencie
- ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-06-2022_2.txt grao.bg
- ↑ a b c d e f g h KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 318. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 509 – 510. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i CVETANOV, Momčil, GEORGIEVA, Nikolina, KOCAKOV, Georgi. Пирин-Област Благоевград. Stara Zagora : DOMINO. 250 s. ISBN 9789546513137. S. 154. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i EVTIMOVA, Violeta. Fotopătevoditel na naj-interesnite sela v Rodopite. Sofia : Izdatelstvo „Pomajniče“. 2019. 240 s. ISBN 9789542965749. S. 25 – 28. (po bulharsky)
- ↑ a b c rodopi.travel
- ↑ grao.bg
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lešten
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk