A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Larnax (starogr. λάρναξ – larnax) je starogrécka pohrebná rakva.[1][2]
Larnax (mn. č. larnakes), menšia rakva (sarkofág) v tvare truhlice s krytom alebo vane, bol vyrobený zvyčajne z hliny, menej z kameňa, kovu či dreva (niektoré boli bohato zdobené). Na Kréte sa používali hlavne kryté keramické larnakes na nízkych nohách. V Malej Ázii sa od 5. stor. pred Kr. objavovali tesané sarkofágy, ktoré si získali obľubu u bohatých v dobe helenistickej. Maľované drevené sarkofágy z helenistického obdobia sa zachovali aj v južnom Rusku.[1] Grécky archeológ Manolis Andronikos v roku 1977 objavil v macedónskom mestečku Vergina komplex klenutých komorových hrobiek, ako napr. hrobku macedónskeho kráľa Filipa II., v ktorej sa nachádzal zlatý larnax s pozostatkami tohto kráľa.[3]
Na Kréte sa larnax používal hlavne na pochovávanie detí a menej na pochovanie dospelých. Pohreby v larnakes sa na Kréte začali praktizovať v ranominojskom období III. (cca 2100 – 2000 pred Kr.) a ich popularita rástla v strednom minojskom období (pochovávalo sa aj v keramických pithoi – veľkých džbánoch[4]). Po zjavnej prestávke v neskorominojskom období I., svoj zenit dosiahli koncom neskorominojského obdobia II. čoho dôkazom sú larnakes nájdené v najmenej 140 lokalitách na celom ostrove. Obe formy larnakes – zakrytá truhlica a vaňa – boli v tomto období bežné a obe sa vyvinuli na ostrove. Po skončení neskorominojského obdobia II. sa pohreby v larnakes na Kréte takmer úplne zastavili.[2]
Výskyt larnakes (staršieho typu) mimo územia Kréty je vzácny a ich prítomnosť sa tam často považuje za cudzí prvok. Po prieskume šachtových hrobiek v Mykénach sa našiel iba jeden fragmentárny larnax, ale niekoľko ich bolo objavených v Tanagre (v Boiótii). Hrobky v Tanagre boli typické mykénske pohrebné komory. Každá z nich obsahovala jeden až tri larnakes s ľudskými kosťami (obvykle obsahovali iba jednu kostru, ale v hrobke č. 132 bola jedna výnimka, obsahovala dve kostry, muža a ženy[5]), neporušené alebo poškodené kostry ležali i na podlahe alebo v plytkých jamách v spodnej časti pohrebnej komory. Pohrebné dary sa v larnakes nenašli, ale nachádzali sa často na zemi okolo nich. Je zvláštnosťou, že hrobky, ktoré obsahovali larnax boli miestneho typu, a že pohrebisko s larnakes v Tanagre sa podobá pohrebiskám s larnakes objavených v Gezeri (bol objavený v roku 1970, je datovaný do rokov 1450 až 1380 pred Kr.[6]) a Akko v Izraeli. Zatiaľ ešte odborníci nevedia vysvetliť, ako sa myšlienka pochovávať v larnakes (nie samotných larnakes, ktoré boli zjavne miestnymi výrobkami) dostala do Kanaánu. Zdá sa, že tu išlo o príchod malých skupín Kréťanov do Kanaánu, ktorí boli buď obchodníkmi, alebo osadníkmi.[2]
Americký archeológ Vance Watrous nemá pochýb o tom, že Kréťanov pri výrobe larnakes ovplyvnil tvar egyptských drevených pohrebných truhlíc (ktoré sa však nepoužívali ako rakvy) a v ich ikonografii (špirály, ryby, chobotnice, ľalie, vtáky, býky, ako aj minojské náboženské symboly akou je napr. dvojitá sekera) vidí vplyv egyptských predstáv o posmrtnom živote, najmä týkajúcich sa cesty zosnulého do záhrobia.[7]
Zlatý larnax Filipa II.
Referencie a bibliografia
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 445-446.
- ↑ a b c Rivka Gonen. Burial Patterns and Cultural Diversity in Late Bronze Age Canaan. Winona Lake : Eisenbrauns, 1992. ISBN 978-09-3146-468-3. S. 28.
- ↑ Loring M. Danforth. The Macedonian Conflict. Princeton : Princeton University Press, 1997. ISBN 978-06-9104-356-2. S. 163.
- ↑ Susan Evasdaughter. Crete Reclaimed. Loughborough : Heart of Albion Press, 1996. ISBN 978-18-7288-344-1. S. 164.
- ↑ Yannis Tzedakis, Holley Martlew, Robert Arnott. The Late Minoan III Necropolis of Armenoi. Philadelphia : INSTAP Academic Press, 2018. ISBN 978-16-2303-419-1. S. 164.
- ↑ Stuart Campbell, Anthony Green. The Archaeology of Death in the Ancient Near East. Oxford : Oxbow Books, 1995. ISBN 978-09-4689-793-3. S. 166.
- ↑ Jane B. Carter, Sarah P. Morris. The Ages of Homer. Austin : University of Texas Press, 1998. ISBN 978-02-9271-208-9. S. 118.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk