A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ladislav Dérer | |
lekár internista a klinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik | |
Dielo | |
---|---|
Osobné informácie | |
Narodenie | 11. december 1897 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 28. marec 1960 (62 rokov) Bratislava, ČSR (dnes Slovensko) |
Manželka | Elena, rod. Mariányiová (1914 – ?) |
Prof. MUDr. Ladislav Dérer (* 11. december 1897, Bratislava – † 28. marec 1960, Bratislava) bol slovenský lekár internista a klinický fyziológ, univerzitný pedagóg a akademik – zakladajúci člen Slovenskej akadémie vied (SAV) a člen Československej akadémie vied (ČSAV). Založil vlastnú internistickú školu a patrí medzi popredné osobnosti slovenskej a česko-slovenskej internej medicíny.
Život
Narodil sa ako druhý syn v rodine advokáta Jozefa Dérera (1856 – 1918) a jeho manželky Pavly, rod. Christenovej (? – 1931).[1] Mal päť sestier a troch bratov.[2] Jeho o 13 rokov starší brat Ivana (1884 – 1973) si vybral právnickú kariéru a vydal sa na politickú dráhu, ktorou sa zaradil k popredným slovenským predstaviteľom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a zástancom čechoslovakizmu.[3] Jeho ďalší, o desať rokov starší brat Jozef (1887 – 1967) sa stal lekárom oftalmológom a ako mimoriadny profesor tiež prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK).[4]
Po vyštudovaní gymnázia v Bratislave Ladislav Dérer nastúpil na štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1919 – 1920), ktoré dokončil na LF UK (1920 – 1924), kde neskôr získal docentúru (1930), mimoriadnu (1937) a riadnu profesúru (1945) v odbore patológia a terapia chorôb vnútorných. V rokoch 1924 – 1931 pracoval na propedeutickej a v rokoch 1931 – 1939 na internej klinike LF UK. V rokoch 1929 – 1930 si rozširoval svoje poznatky z fyzikálnej chémie a biochémie na študijnom pobyte v Berlíne v Nemecku, v roku 1938 zase absolvoval študijnú cestu po klinikách v Sovietskom zväze. V rokoch 1939 – 1945 bol prednostom interného oddelenia nemocnice Robotníckej sociálnej poisťovne. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej,[1][2][5] ktorá v rokoch 1926 – 1939 pôsobila na pôde UK s cieľom podporovať a propagovať sústavný vedecký výskum Slovenska.[6]
Z hľadiska politického presvedčenia si – prinajmenšom podľa Slovenského biografického slovníka (1986) vydaného počas komunistického režimu – osvojil marxistický svetonázor. Na protest proti fašistickému režimu Slovenského štátu v roku 1939 opustil univerzitu[1] a zapojil sa do odboja, vrátane Slovenského národného povstania.
Vzápätí sa stal prednostom I. internej kliniky LF UK (1945 – 1956) a od roku 1953 bol súčasne vedúcim Katedry nemocničnej internej medicíny a Balneologického ústavu LF UK. Na krátko, v rokoch 1950 – 1951, zastával aj funkciu dekana LF UK. Stál tiež pri zrode SAV v roku 1953. Od roku 1956 pôsobil ako vedúci Laboratória klinickej fyziológie SAV a v roku 1957 sa stal vedúcim Ústavu experimentálnej medicíny SAV.[2][5] V roku 1954 získal tiež členstvo v ČSAV.[1]
Vedeckovýskumná činnosť
V prvom období svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na patológiu pečene, fyziológiu a patofyziológiu tráviacej sústavy, ako aj na patofyziológiu krvi pri poruchách obehovej sústavy. Výsledky výskumu prezentované v štúdiách o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxémii pečene si získali ohlas aj vo svetovej vedeckej literatúre. Veľký prínos znamenali aj jeho práce o šoku a o patológii žalúdka, v ktorých predstavil nové poznatky a diagnostické metódy. V štúdii o stovarsole ako prvý opísal účinok päťmocného arzénu na koprologický obraz.[1][2][5]
V ďalšom období sa zameral na včasnú diagnostiku malígnych nádorov žalúdka a problematiku tuberkulózy pľúc a čriev. Počas pôsobenia v nemocnici Robotníckej sociálnej poisťovne sa tiež venoval chorobám z povolania, najmä silikózou u baníkov.[1][5]
Po skončení vojny sa „z hematologických pozícií sa prepracoval k riešeniu niektorých otázok širokého biologického dosahu a k objavu základného významu o periodicite určitých dejov v organizme. Vo vzniku 6-dňového makrorytmu pripísal prvoradý význam centrálnemu nervovému systému a vsnutým neurohumorálnym mechanizmom. V sérii štúdií o štádiovosti v krvotvorbe poukázal na analógiu vo vývoji mezenchymálnej bunky v rozličných typoch embryonálneho života, so štádiovými zmenami, kt. sa odohrávajú v meristémoch rastových oblastí rastlín. Z týchto záverov vychádzal v ďalších prácach, najmä z aspektu širšieho uplatňovania genetických hľadísk v medicíne.“[2] Intenzívne skúmal problémy imunogenetiky a matematického vyjadrenia biologických javov, značný priestor venoval tiež alergii a anafylaxii.[5] „Niekt. jeho významné práce zostali pre jeho nadmernú kritickosť v rkp (skúsenosti s liečbou hepatopatií bielkovínovou diétou, o vzťahu fylogenézy k ontogenéze a i.).“[1][2]
Súkromný život
Dérer sa zosobášil s Elenou, rod. Mariányiovou (1914 – ?), ktorá bola taktiež lekárkou.[1][2]
Ocenenia
V roku 1949 získal Národnú cenu a v roku 1956 bol vyznamenaný medailou Jana Evangelistu Purkyně.[1][2]
Pamiatka
Je po ňom pomenovaná Ulica Ladislava Dérera v Bratislave-Novom Meste a od roku 1970 nesie jeho meno neďaleká Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Vo vstupnej hale nemocnice mu bola v tom roku osadená pamätná tabuľa s reliéfom. Od roku 1961 sa každoročne organizuje Memoriál akademika Dérera[7][8], resp. Dérerov memoriál[9], počas ktorého sa udeľuje Dérerova cena za prínos v oblasti internej medicíny.[10]
Vybraná personálna bibliografia
Dérer je autorom približne 50 štúdií publikovaných v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Taktiež sa podieľal na tvorbe vysokoškolských učebníc a popularizačných prác.[5] Od roku 1948 pôsobil ako hlavný redaktor a neskôr ako člen redakčnej rady Bratislavských lekárskych listov.[1][2]
Vysokoškolské učebnice
- Netoušek, Miloš; Šimer, František; Dérer, Ladislav (1929), Klinická fysiologie, Díl I. Krev (1. vyd.), V Bratislave: Spolek čsl. lekárov, 267 s.
- Dérer, Ladislav (1954), Praktikum propedeutiky vnútorného lekárstva, Bratislava: Slovenská akadémia vied, 611 s.
Popularizačné a iné knižné publikácie
- Dérer, Ladislav (1948), O vyššie sociálne uvedomenie vo verejnom zdravotníctve : prednesené na sjazde dobrovoľných sestier Čs. Červeného kríža v Piešťanoch 28.IX.1947, Bratislava: Riaditeľstvo divízie Československého Červeného kríža pre Slovensko, 18 s.
- Dérer, Ladislav, ed. (1951), Správná výživa zdravých a chorých, Zdravotnícka knižnica, Bratislava: Tatran, 514 s. (hlavný redaktor a spoluautor)
- Zdravoveda ( vyd.), Martin: Osveta, 1953, 712 s. (redaktor a spoluautor)
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j „DÉRER, Ladislav“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 464
- ↑ a b c d e f g h i „DÉRER, Ladislav“, Biografický lexikón Slovenska, II., C – F, Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, str. 238, ISBN 8089023444
- ↑ Pozri bližšie: „DÉRER, Ivan“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 462-463
- ↑ Pozri bližšie: „DÉRER, Jozef“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 463-464.; Falisová, Anna (2010), „DÉRER, Jozef“, Lekári na Slovensku do roku 2000 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 135, ISBN 978-80-224-1166-0
- ↑ a b c d e f Falisová 2010, s. 135
- ↑ Pozri bližšie: Bokes, František (1967), Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 35-71; Kováč, Dušan; a kol. (2014), Dejiny Slovenskej akadémie vied (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 42-52, ISBN 978-80-224-1316-9
- ↑ „DÉRER, Ladislav“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 465
- ↑ „DÉRER, Ladislav“, Biografický lexikón Slovenska, II., C – F, Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, str. 239, ISBN 8089023444
- ↑ 58. Dérerov memoriál, Bratislava: Univerzitná nemocnica Bratislava, 2018 (vyd. 2018-04-16), https://www.unb.sk/58-dererov-memorial/, dost. 2020-04-02
- ↑ Fordinálová, Ľubica (2008), Ocenenia v SR: Dérerova cena, Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (vyd. 2008-12-04), https://www.vedatechnika.sk/SK/Ocenenia/IneCenyVSR/Lists/Ocenenia%20v%20SR/DispForm.aspx?ID=33, dost. 2020-04-02
Použitá literatúra
- „DÉRER, Ladislav“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok, A – D (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1986, str. 464-465
- „DÉRER, Ladislav“, Biografický lexikón Slovenska, II., C – F, Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, str. 238-239, ISBN 80-89023-44-4
- Falisová, Anna (2010), „DÉRER, Ladislav“, Lekári na Slovensku do roku 2000 (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 135-136, ISBN 978-80-224-1166-0
Odporúčaná literatúra
Zoznam obsahuje literatúru o osobe Ladislava Dérera, ktorá nebola použitá v tomto článku.
- Marianyi, J.; Menkyna, R. (1998), „Sto rokov od narodenia akademika Ladislava Dérera“, Lekársky obzor 47 (1): 3-4, ISSN 0457-4214
- Mikulecký, Miroslav (1997), „Akademik Ladislav Dérer ako vedec“, Slovenský lekár 7/21 (12): 40, ISSN 1335-0234
- Ondrejička, Mikuláš (1994), „Život a dielo akademika Ladislava Dérera v priezore profesora Mikuláša Ondrejičku : Prednes. na 30. Dérerovom memoriáli, Bratislava, 30.3.1990“, Bratislavské lekárske listy 95 (2): 85-88, ISSN 0006-9248
- Ondrejička, Mikuláš (1987), „K nedožitým deväťdesiatinám akademika Ladislava Dérera“, Vnitřní lékařství 33 (11): 1031-1035
- Ruttkay-Nedecký, Ivan (1990), „Koho som si naozaj vážil : Ladislav Dérer (1897-1960)“, Vesmír 69 (12): 699-700, ISSN 0042-4544
- Sečanský, Imrich (1988), „Akademik Ladislav Dérer“, Zdravie 44 (1): 6-7
- Tichy, M.; Riecansky, J. (1987), „Osobnosť akademika Dérera : (K nedožitým 90. narodeninám)“, Československé zdravotnictví 35 (12): 526-532
- Winkler, A. (1971), „Akademik Dérer ako vedecká osobnosť“, Lekársky obzor 20 (5): 309-312
Pozri aj
Externé odkazy
- „Dérer, Ladislav, 1897-1960“, Medvik, 1.1, Praha: Národní lékařská knihovna, , https://www.medvik.cz/bmc/view.do?gid=508910&type=2, dost. 2020-04-02
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk