O článku o mesiaci Jupitera pozri Léda (mesiac).

Léda (starogr. Λήδα, lat. Leda) bola dcéra aitólskeho kráľa Thestia a jeho manželky Leukippy, manželka spartského kráľa Tyndarea.

So svojim nastávajúcim manželom sa zoznámila u svojho otca, kde Tyndareos našiel útočisko pred bratom Hippokoónom. Po svadbe žili až do Hippokóonovej smrti u otca, potom sa presťahovali do Sparty, kde Tyndareos prevzal vládu.

Bola matkou štyroch detí: syna Kastora a dcéru Klytaimnéstru mala so svojím mužom; otcom druhých dvoch detí, syna Polydeuka a dcéry Heleny bol najvyšší boh Zeus, ktorý ju zviedol v podobe labute. Spojitosť s týmto ušľachtilým vtákom má i iná legenda, podľa ktorej bezdetní manželia Tyndareos a Léda si veľmi priali deti. Túžba bola bohmi vypočutá a posol bohov Hermes priniesol Léde vajce, podobné labutiemu, z ktorého sa deti vyliahli. Neskôr sa všetky štyri stali významnými postavami antických mýtov.

Léda sa stala častým a obľúbeným námetom umeleckých diel. Za zmienku stojí fakt, že v prevažnej väčšine diel býva zobrazovaná s labuťou.

Už od staroveku bývala zobrazovaná na vázových maľbách. Pozornosť pútajú diela novovekých maliarov s Lédiným námetom. Známe sú obrazy Léda od Giorgioneho z čias okolo roku 1500, Léda s labuťou od Correggia (okolo r. 1532), rovnomenný obraz od Petra Paula Rubensa z rokov 1604 - 1608 a jedno z najznámejších Lédiných vyobrazení z dielne Leonarda z čias okolo roku 1516.

Okrem výtvarných býva Léda námetom viacerých literárnych diel (napr. Johann Wolfgang Goethe, Alexander Sergejevič Puškin a ďalší).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Léda

Zdroje

• V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava 1980
• J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980