Krvné doštičky alebo trombocyty sú druh krvných teliesok. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou cytoplazmy megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (9-12) dní. U človeka je ich 150-450 × 10⁹ v litri. Sú to najmenšie telieska v krvi.

Štruktúra doštičky

Krvná doštička vo svojom kľudovom stave predstavuje plochý sférický útvar s objemom 4-8 fl. Pri aktivácii vytvára výbežky - pseudopódiá. Štruktúru doštičky môžeme rozdeliť do štyroch všeobecných oblastí: povrch doštičky, membránové štruktúry, cytoskelet a granula. Zrelé doštičky neobsahujú jadro, avšak môžu byť v nich prítomné zvyšky RNA. Obsahujú tiež mitochondrie a zvyšky Golgiho aparátu.

Funkcia doštičiek

Hlavnou funkciou trombocytov je zrážanie krvi za účelom zastavenia krvácania a udržania integrity endotelu.

V súčasnosti už vieme, že doštičky sú tiež aktívnymi účastníkmi komplementu a imunitného systému. Napomáhajú v procese hojenia rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov.^[1]

V hemostáze majú doštičky viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, kedy sa podieľajú na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI.^[2] Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa fibrinogén z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – trombus (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.

Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia koagulocyty, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krvná doštička
• Wikislovník ponúka heslo Krvná doštička