Komponovanie hudby je spôsob produkcie hudby pri ktorom hudobný skladateľ utvára, upevňuje vlastnú predstavu znenia hudobného diela ako umeleckej transformácie reality a snaží sa túto predstavu ako jeden z množiny budúcich významových útvarov vyjadriť znakovým systémom: skladateľ vykoná zápis predstavy znenia diela notovým zápisom. Pritom dochádza k reštrukturalizácii a transformácii obrazov vo vzťahu k požadovanému cieľu.

Pri komponovaní dochádza k odstupu, ktorý delí vlastný zrod diela od jeho uvedenia (zvukovej realizácie). Časový úsek, v ktorom celok alebo jeho jednotlivé fragmenty vznikajú, nezodpovedá svojim rozsahom časovému úseku, v ktorom ako hudba neskôr zaznieva. Je niekedy až nesúmeriteľne dlhší – dielo vzniká týždne alebo roky. Tým je daná možnosť realizovať konkrétny tvorivý proces ako sériu viac-menej rozpojitých tvorivých aktov umožňujúcich postupné dozrievanie koncepcie, oprava neuspokojivých riešení, neustále domýšľanie vzťahov čiastkových štruktúr a koncepcie, využitie tvorivých postupov, ktoré predpokladajú selekciu náhodných variácií a pod.

Kompozičná činnosť tohto typu sa prakticky viaže na existenciu notového písma, prípadne dnes aj zvukového záznamu.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.