Kolieskové pištole, múzeum umenia a histórie Neuchatelu

Koliesková zámka je typ spúšťového mechanizmu na stredovekých palných zbraniach nabíjaných spredu. Jej princíp je zhruba podobný mechanizmu v dnešných zapaľovačoch.

Vynález zámky sa pripisuje norimberskému hodinárovi Johannovi Kiefussovi, podľa iných prameňov bol ale pôvodným autorom Leonardo da Vinci^[1]. Prvé kolieskové zámky sa začali používať začiatkom 16. storočia, ale keďže boli príliš komplikované a drahé, výraznejšie sa nerozšírili a neskôr boli vytlačené kresadlovými zámkami.

Princíp

Zapaľovací mechanizmus slúžil, podobne ako u všetkých predoviek, k zapáleniu pušného prachu na panvičke umiestnenej na hlavni a k prenosu ohňa cez malý otvor na prachovú nálož v hlavni.

Hlavnou časťou mechanizmu bolo oceľové, po obvode zdrsnené koliesko, ktoré bolo spojené so silnou listovou pružinou. Malo v strede štvorhranný otvor, ktorým sa dalo pomocou kľúča naťahovať podobne ako mechanické hodinky. Koliesko bolo umiestnené na boku zbrane, nad ním bol pohyblivý kohútik, v ktorom bol upevnený pyrit alebo pazúrik. Kohútik bol zafixovaný v "bezpečnej" polohe, ďalej od kolieska a panvičky.

V bojovej situácii sa kohútik presunul nad panvičku. Po stisnutí spúšte sa roztočilo koliesko, kryt sa z panvičky odsunul a kohútik sa pomocou pružiny vymrštil na koliesko. Pyrit na roztočenom koliesku vykresal iskry, ktoré zapálili prach na panvičke, vzniknutý oheň sa preniesol do hlavne a výbuch prachovej nálože vymrštil strelu, obvykle z mäkkého olova.

Výhody a nevýhody

Koliesková zámka vylepšila odolnosť zbrane voči dažďu a odstránila zápach a žiaru charakteristickú pre tlejúcu zápalnú šnúru luntovej zámky. Keďže na panvičke s pušným prachom bol kryt, zbraň s kolieskovou zámkou bolo možné po natiahnutí pružiny ukryť napríklad pod oblečenie. Na kolieskovej zámke sa už objavili prvé poistky. Táto zámka umožnila vznik kompaktnejších palných zbraní s ovládaním jednou rukou – pištolí.

Keďže koliesková zámka bola komplikovaná a náročná na precíznosť, zbrane s týmto typom zámky boli veľmi drahé a málo rozšírené. Najčastejšie boli použité ako lovecké zbrane pre šľachtu.

Referencie

1. ↑ Vernard Foley: Leonardo and the invention of the wheellock

Pozri aj

• Luntová zámka
• Kresadlová zámka
• Perkusná zámka

Externé odkazy

• Popis mechanizmu s animáciou (po anglicky)