Kláštor Královo Pole je kartuziánsky kláštor v Královom Poli v Brne. Bol po kartúze na Újezde pri Prahe druhým kláštorom kartuziánov založeným v Česku. Dnes je jediným zachovaným kláštorom kartuziánov na Morave a je asi najviac zachovaný kláštorom tohto rádu v Česku. Tento areál predstavuje najstarší a historicky najcennejší objekt v Královom Poli a významnú kultúrnu pamiatku v rámci celého Brna.

Dejiny

Kláštor bol založený kniežaťom Janom Jindřichom a jeho synmi v roku 1375 na jeho pozemkoch. Hneď po postavení kláštora sa začalo so stavbou kostola Najsvätejšej trojice. V čase husitských vojen bol kláštor poškodený a opravený bol až o štyridsať rokov neskôr. Kláštor sa postupne rozrastal, získal rôzne privilégiá a nové majetky. Počas tridsaťročnej vojny bol kláštor znovu niekoľkokrát vyrabovaný a poškodený. V 2. polovici 17. storočia bol kláštor obnovený a rozšírený. Znovu postavené boli hospodárske budovy - pivovar, sýpka, pekáreň a sklady. V rokoch 1760 - 1770 prebehla rozsiahla prestavba a barokizácia kostola Najsvätejšej Trojice spolu s prístavbou kaplnky Panny Márie. Roku 1782 bol kláštor z nariadenia cisára Jozefa II. zrušený spolu s inými kláštormi na území Rakúsko-Uhorska. Stali sa z neho vojenské kasárne a kadetná škola. Kostol začal slúžiť ako farský kostol pre Královo Pole. Na začiatku 20. storočia objekt ďalej chátral a ničíl sa nevhodným užívaním. Sídli tu radiotelegrafický prápor československej armády. Od roku 1962 dostala areál do užívania Vysoká škola technická v Brne. Postupne sa začalo s obnovou farského kostola a reštaurátorskou prácou na významnejších objektoch. Od roku 2002 využíva areál Fakulta informačných technológií VUT Brno.

Súčasný stav

Pre potreby Fakulty informačných technológií bolo nutné dostavať priestory s niektorými špecifickými požiadavkami a pripojiť k areálu objekty bývalého kláštorného statku. Investícia do pamiatkovo chráneného objektu si vyžiadala o 200 miliónov korún viac, než by bolo potrebné na vybudovanie kompletne nového areálu. Vynaložené peniaze však našli uplatnenie a celý areál po rokoch znova ožil. Prevádzkový koncept je navrhnutý tak, aby boli rovnomerne využité nové aj staré objekty. Medzi dostavané objekty patrí budova posluchární, tri átriové laboratórne budovy a budova ústavov. V historickej časti sa nachádza dekanát, knižnica, ubytovacie a klubové priestory.

Vzájomné prepojenie objektov je riešené nadzemnou lávkou v úrovni druhého nadzemného podlažia. V rámci tohto podlažia je riešený kompletný bezbariérový prístup do všetkých budov kláštora aj veľkostatku.

Špecializované učebne a kabinety pedagógov sú umiestnené v pavilóne ústavov. Pavilón je trojpodlažná stavba vymedzujúca areál voči trojprúdovej rušnej mestskej komunikácii. Najmä z tohto dôvodu je uličná fasáda riešená viacvrstvovo. Sklená predsadená fasáda pôsobí ako protihluková bariéra a zároveň sa v nej zrkadlí historická fasáda pôvodného objektu. Hlavné priečelie je komponované v niekoľkých vrstvách. Dynamické členenie zasklenej steny je materiálovo potlačené. Druhá fasáda má súdobé pravideľné členenie fasády, okenné otvory sú jednoducho vertikálne členené. Zasklená stena je rovnako zvýraznená aj nočným osvetlením. Fasáda má priaznivý vplyv nielen z akustického hľadiska, ale aj v rámci priaznivej energetickej bilancie v letnom aj zimnom období.

Špecializované výukové počítačové laboratóriá sú sústredené do laboratórneho komplexu, tvoreného tromi dvojpodlažnými pavilónmi so zelenými átriami. Aj tieto objekty sú vzájomne prepojené krytou komunikáciou. V roku 2007 bola upravená bývalá sýpka a kláštorný pivovar. Objekt bol využitý na jedáleň, klubovne a ubytovacie priestory pre doktorandov. Týmto sa areál stal plnohodnotným vysokoškolským kampusom, ktorý zlučuje všetky prvky študentského života.

Architektonické riešenie kladie dôraz najmä na primeranosť hmotnej stavby nových objektov. Novostavby sa nesnažia konkurovať historickým objektom, ale ani ich nenapodobňujú. V celom objekte je uplatnený princíp nočného prevetrávania, na každom poschodí je v inštalačnom jadre ventilátor, ktorý nasáva vonkajší vzduch a tlačí ho do dutinovej podlahy na danom poschodí. Z miestnosti je vzduch odsávaný regulačnou klapkou do podhľadu a cez vzduchotechnickú jednotku je vyfukovaný von. Cez deň sa klimatizačná jednotka používa na vetranie garáží, v noci na prevetrávanie budovy. Oslnené fasád sú chránené žalúziami a textilnými roletami. Materiálové riešenie pozostáva najmä z využitia pohľadového betónu, skla, kameňa a prírodných povlakových krytín.