A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kató Lombová | |
maďarská tlmočníčka a prekladateľka | |
Narodenie | 8. február 1909 Pécs, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 9. jún 2003 (94 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Dr. Kató Lombová, (* 8. február 1909, Pécs, Maďarsko – † 9. jún 2003, Budapešť) bola maďarská tlmočníčka, prekladateľka, „jazykový génius“, svojho času jeden z najlepších synchrónnych tlmočníkov na svete.
Má doktorát z fyziky a chémie, ale v čase hospodárskej krízy začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia je nútená venovať sa jazykom. Tlmočila v deviatich až desiatich jazykoch (v štyroch bez prípravy), v šiestich jazykoch prekladala krásnu literatúru. Publlicistické texty prekladala asi z štrnástich ďalších jazykov. Podľa vlastných slov peniaze zarábala vďaka znalosti nasledujúcich jazykov: anglický, bulharský, dánsky, francúzsky, ivrit, japonský, čínsky, latinský, nemecký, poľský, rumunský, ruský, slovenský, španielsky, taliansky, ukrajinský.
Jazyky sa učila v podstatnej miere autodidakticky. Samu seba nazývala „lingvistkou“ (na rozdiel od „jazykovedca“) – jedincom, ktorý sa z praktických pohnútok, zo záujmu, naučí viac jazykov.
Jej dlhý život – podľa vlastného priznania – ožarovalo učenie sa jazykov a nie ich ovládanie. Túto radosť sa snažila sprostredkovať cez svoje knihy, cez rozhlasové a tlačené interview, šíriť medzi viaceré generácie. Ako tlmočníčka pracovala na piatich kontinentoch, svoje skúsenosti a zážitky spracovala v knihe Egy tolmács a világ körül (Tlmočník na ceste okolo sveta).
Jej metódy a zásady učenia sa jazykov
Jej prvým kľúčovým pojmom bol záujem, po latinsky interesse (po anglicky interest, po francúzsky intérêt atď.), s čim úzko súvisel ďalší pojem – motivácia. Dôležité boli pre ňu tieto otázky: „Nakoľko ma to zaujíma? Čo tým chcem dosiahnuť? Čo to pre mňa znamená? Čo z toho mám?“ Neverila v takzvané jazykové nadanie. Jazykovú schopnosť rada vyjadrovala v zlomku, v čitateli stojí motivácia (aj v najnáročnejšej práci sa dá nájsť denne desať minút), v menovateli zasa zábrany (strach otvoriť ústa, strach z nešikovnosti, z posmechu). Bola presvedčená, že čím väčšia je motivácia, o to rýchlejšie sa zbavíme zábran a o to skôr dokážeme ovládať jazyk.
Ako sa sama vyjadrila, vo svete jazykov premáva s troma „auto“-mobilmi: autolexia, autografia a autológia. (Pôvodne grécke slová: auto- znamená ja, ja sám, -lexia, -grafia a -lógia znamenajú čítanie, písanie a rozprávanie.) Autolexia znamená čítanie pre seba: kniha, ktorú sám skúmam, mi dáva stále čosi nové, môžem si ju zobrať kamkoľvek, môžem ju čo aj roztrhať, dáva odpoveď aj o štvrtej ráno. Autografia znamená písanie pre seba, keď svoje myšlienky, zážitky, bežný život zapisujem práve v jazyku, ktorý sa učím; nevadí, že je to blbosť, nikto sa nerozčuľuje nad gramatickými chybami, nevadí, keď chýba dôležité či menej dôležité slovo. Autológia znamená vedenie monológu, formulovanie vlastných dojmov a pozorovaní v jazyku, ktorý sa učím, bez protirečenia.
Nudili ju vyumelkované dialógy z učebníc, jej obľúbená metóda bola, že si zaobstarala dobrú knihu v cieľovom jazyku, ktorej téma ju veľmi zaujímala (či už detektívka, ľúbostný román alebo odborný opis), a z neho vylúštila, vyslabikovala základy jazyka: základy gramatiky a najdôležitejšie slovíčka. Nestrácala čas so zriedkavými a zložitými výrazmi: preskočila ich so slovami, že čo je dôležité, to sa znova objaví a samo sa prezradí („je jedno, či páchateľ stojí za čučoriedkovým alebo egrešovým kríkom“). To znamená, že ani slovník nepotrebujeme – iba strácame chuť do čítania, mizne radosť z odkrývania nového jazyka. Keď na to prídem sám, tak si to aj zapamätám. Používala len vlastné knihy, počas čítania si na okraj zapisovala, čo už pochopila z textu. Takto človek nemôže zabrániť tomu, aby niečo nenabral z daného jazyka – nemá pokoj, kým nevie, kto je vrah, či dievča povedalo áno.
Jej druhým kľúčovým pojmom bol kontext, textová súvislosť (prezývali ju aj Katka Kontextová): jednak v pochopení textu (či už knihy či hovoreného slova) kontext je rozhodujúci, mnohokrát nám pomáha, keď niečo nepochopíme; ale aj v tom, že sa slová neučila izolovane, ale v súvislosti, ako to čítala, počula (to je asi najlepšia metóda učenia jazykov) alebo zaradené do slovných spojení (napr. búrlivý vietor, prudký vietor) – ak aj jedno slovo zabudneme, to druhé ho pripomenie (stáva sa „spúšťačom“). V týchto spojeniach si napríklad často zapamätáme aj člen. Kató Lombová navrhuje aj inde používanie šablón, čo sú jednoduché vety na rôzne konštrukcie alebo jazykové zvraty, možno ich použiť ako panely v stavebníctve – možno postaviť jazykový mrakodrap.
Nedopustila, aby ju chyby, neúspechy alebo snaha o dokonalosť odradili od jej cieľa, ale stále sa držala radostných a kladných stránok učenia sa jazykov. V tom sa asi skrývalo jej tajomstvo – tisíckami rôznych útokov dobývala hrad cieľového jazyka. Jej výrok môže pomôcť aj menej sebavedomým: „Jazyk je jediné, čo sa oplatí ovládať aj zle!“
Diela
- Így tanulok nyelveket (Egy tizenhat nyelvű tolmács feljegyzései) „Takto sa učím jazyky (Záznamy tlmočníčky ovládajúcej šestnásť jazykov)“ 1970, 1972, 1990, 1995
- Egy tolmács a világ körül „Tlmočník na ceste okolo sveta“ 1979
- Nyelvekről jut eszembe… „O jazykoch ma napadá ...“ 1983
- Bábeli harmónia (Interjúk Európa híres soknyelvű embereivel) „Babylonská harmónia (Interview so slávnymi viacjazyčnými Európanmi)“ 1988
Známe preklady
- Как я изучаю языки (Ako sa učím jazyky) (ruský)
- Wataši No Gaikokugo Gakušū-hō (japonský)
- Par valodam man nak prata (lotyšský)
Externé odkazy
- Venovanie z japonského prekladu "Takto sa učím jazyky"
- Odkazy na ruský preklad „Takto sa učím jazyky“ Помню, что в русско-английском словаре, купленном мной в 1941 году, я прежде всего отыскала мое имя – Екатерина. (Spomínam si, že v rusko-anglickom slovníku, ktorý som si kúpila v roku 1941, som si najskôr vyhľadala svoje meno – Jekaterina, Katarína.)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk