Karnozín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	Šablóna:C
Systematický názov	kyselina (2S)-2-(3-aminopropánamido)-3-(3H-imidazol-4-yl)propánová
Synonymá	β-alanylhistidín
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	226,236 g/mol
Ďalšie informácie
Číslo CAS	305-84-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Karnozín (C₉H₁₄N₄O₃, ß-alanyl L-histidín) je dipeptid tvorený dvoma aminokyselinami. Je často nazývaný neuropeptid pre jeho ochranné účinky v mozgu. Vyskytuje sa v ľudskom tele, jeho najvyššia koncentrácia je v kostrových svaloch, srdci, mozočku a veľkom mozgu.

História

Karnozín bol objavený na začiatku 20. storočia ruským vedcom W. S. Gulevičom.

Charakteristika

Karnozín je antioxidant, ktorý stabilizuje a chráni bunkové membrány. Ako vodorozpustný antioxidant, bráni lipidovej peroxidácii vnútri bunkovej membrány. Mnoho antioxidantov chráni tkanivá ešte pred ich vstupom do tkanív, ale majú len malý účinok, keď je táto prvá línia ochrany prelomená. Voľné radikály potom spôsobujú Oxidatívny stres organizmu. Karnozín reaguje všeobecne so všetkými reaktívnymi formami kyslíka (anglicky Reactive Oxygen Species, ROS = voľné radikály kyslíka) a tak bráni rozvoju oxidatívneho stresu.

Karnozín obnovuje normálne riadenie bunkových cyklov organizmu. Účinkuje proti procesom bielkovinovej denaturácie. Reaguje s karbonylovou skupinou a vytvára tzv. addukty proteín-karbonyl-karnozín a tým chráni bielkovinu a dokonca obracia tento proces v proces obnovenia narušenej štruktúry bielkoviny, teda je schopný obnovovať bunky v tele.^[1]

Výskumy a zistenia

V roku 2002 bolo dokázané že karnozín pozitívne ovplyvňuje porozumenie a produkciu reči, sluch, socializáciu, uvedomovanie si okolia a plánovanie jemnej motoriky u autistických detí. Zlepšenie bolo pozorované v období 1 – 8 týždňov od začiatku podávania. Výsledky u detí, ktoré sa štúdie s karnozínom zúčastnili, vykazovali štatisticky významné zlepšenie v škále posudzujúcej správanie o 18%, komunikácie o 16% a sociálnej interakcie o 27 %.^[2]

Referencie

Biologický portál