Codex Gigas alebo (zriedkavo) Kódex Gigas je najväčšia rukopisná kniha (kódex) na svete. Bola pravdepodobne napísaná začiatkom 13. storočia v podlažickom kláštore pri Chrudimi. Býva označovaná latinsko-grécky Codex Gigas (v preklade „Obrovská kniha“), alebo podľa výnimočného vyobrazenia diabla tiež ako Diablova biblia. Zámerom autora bolo zhrnúť všetko poznanie do jediného diela, vytvoriť akúsi „knižnicu v jedinej knihe“.

Vzhľad kódexu

Codex Gigas je zviazaný v drevených doskách potiahnutých svetlou kožou s kovovým zdobením. Rozmer dosiek je 920×505×22 mm. Pôvodne obsahoval 320 pergamenových listov (640 strán) veľkosti 890×490 mm. Osem listov bolo vyrezaných, nevie sa kedy, kým a prečo. Odstránené listy pravdepodobne obsahovali rehoľné pravidlá benediktínskeho rádu. Hmotnosť celého kódexu sa uvádza okolo 80 kg, na výrobu potrebného pergamenu boli spotrebované kože 160 oslov.

História kódexu

Kódex pravdepodobne vznikol v dnes už neexistujúcom kláštore v Podlažicích pri Chrudimi. Záznamy v kódexe končia rokom 1229. Onedlho potom bol spis zastavený cisterciánskemu kláštoru v Sedlci. Pavel Bavor z Nečtin (1290 až 1332) ho odkúpil pre břevnovský kláštor. V rokoch 1477–1593 sa kódex nachádzal v kláštore v Broumove. V marci 1594 bol prevezený do Prahy, kde sa stal súčasťou zbierky cisára Rudolfa II.

Na konci tridsaťročnej vojny, v roku 1648, celú zbierku odviezli Švédi. Od tej doby je tento rukopis uložený v Kráľovskej knižnici v Štokholme. Neďaleko miesta svojho vzniku, v expozícii Mestského múzea v Chrasti je rukopis pripomenutý aspoň maketou.

Obsah kódexu

Do knihy je latinsky vpísaná celá biblia, Starý a Nový zákon, Kosmova kronika česká, a celý rad ďalších traktátov (okrem iného z histórie, etymológie a fyziológie) a menších spisov, kalendár s nekrológom, zoznam bratov podlažického kláštora, zaklínadlá a rôzne dobové záznamy.

Kódex obsahuje iluminácie červenej, modrej, žltej, zelenej a zlatej farby, iniciály sú veľmi bohaté, často cez celú výšku stránky. Značne pútavé sú špirálovito zdobené vzory, z ktorých vyrastajú rôzne kvetinové výhonky. Na celom diele fascinuje jeho jednota, ráz písma je bez zmeny takmer v celom rozsahu, bez vplyvu starnutia pisára, ochorenia, počasia či nálad, ako keby celá kniha bola skutočne spísaná počas veľmi krátkej doby (pozri legenda o spísaní).

Na liste 290 je na inak prázdnej stránke úplne unikátne zobrazenie diabla, veľkosti skoro 50 cm. Niekoľko strán predtým je napísaných na sčernetom pergamene, a má charakter veľmi ponurý, veľmi odlišný od celého zvyšku kódexu.

Legenda o spísaní Diablovej biblie

Podľa legendy v kláštore žil mních, ktorý zhrešil. Aby sa vyhol prísnemu trestu, oznámil, že napíše za jedinú noc najväčšiu knihu, obsahujúcu všetky vedomosti sveta. Dostal všetok potrebný materiál a pustil sa do diela. O polnoci mu bolo jasné, že úlohu nemôže zvládnuť, a preto zapredal svoju dušu diablovi. Ten za neho celé veľdielo spísal, biblické pasáže však s veľkým sebazaprením, odporom a nechuťou. Mních len z vďačnosti pridal jeho obrázok.

Napriek tejto legende o spísaní nebol Codex Gigas nikdy zatratený inkvizíciou, a bol rôznymi učencami starostlivo študovaný.

Referencie

• Stanislav Bártl, Jiří Kostelecký : Ďáblova bible. Tajemství největší knihy světa, Paseka Jozej Bašista .

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Codex Gigas

Externé odkazy

• Informácie na stránkach knižnice v Beroune Archivované 2006-04-14 na Wayback Machine
• Mystika.cz - Tajomstvo Podlažického kláštora Archivované 2005-11-03 na Wayback Machine
• Kódex Gigas vo Švédskej kráľovskej knižnici Archivované 2006-03-29 na Wayback Machine (po anglicky)