Juraj Marušiak
slovenský politológ, historik a publicista
Narodenie	10.7.197010. júl 1970 (52 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Biografický portál

Mgr. Juraj Marušiak PhD. (* 10. júl 1970, Bratislava) je slovenský politológ, historik a publicista.

Životopis

V rokoch 1988 – 1994 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história – slovenský jazyk. Od roku 1996 doktorand a vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV. (PhD. v roku 2003) V rokoch 2002 – 2003 absolvoval štipendium Lane´a Kirklanda na Varšavskej univerzite vo Varšave (Poľsko), odbor východoeurópske štúdiá. V rokoch 2000 – 2009 bol vedecký tajomník, od roku 2009 do roku 2020 bol predsedom Vedeckej rady Ústavu politických vied SAV. V rokoch 2004 – 2010 pôsobil ako predseda Spoločnosti pre strednú a východnú Európu a redaktor analytického portálu DespiteBorders.com^[1] V rokoch 2013 – 2021 zastával funkciu člena Predsedníctva SAV.

Oblasť vedeckého pôsobenia

Zaoberá sa predovšetkým modernými dejinami strednej a východnej Európy, slovensko-poľskými vzťahmi a slovenskou zahraničnou politikou. Patrí medzi slovenských politických analytikov ľavicovej, sociálno-demokratickej orientácie. Vo svojich verejných vystúpeniach vyjadruje zásadnú podporu demokratickej politike a odpor voči radikálnemu nacionalizmu. Vyzýva k úzkej spolupráci stredoeurópskych krajín a k ich prozápadnému smerovaniu. Na druhej strane upozorňuje aj na potrebu zahraničnej podpory demokratizácie východoeurópskych štátov.Zaoberá sa taktiež problematikou regionálnej spolupráce v strednej Európe so zameraním na vyšehradskú spoluprácu. V roku 2008 sa podieľal na kampani proti medzinárodnému uznaniu jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova^[2].

Dielo

Najvýznamnejšou samostatnou publikáciou je kniha Slovenská literatúra a moc v druhej polovici 50.rokov (Brno, 2001, 181 s.), ktorá na základe archívnych prameňov analyzuje reakcie slovenských spisovateľov a ich organizácie na vývoj po XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1956, reakcie komunistickej moci na kritické vystúpenia spisovateľov a zmeny v kultúrnej politike KSČ v rokoch 1956 – 1960. Takisto analyzuje prípady perzekúcií viacerých intelektuálov počas vlny politických represií v rokoch 1957 – 1959. Viacero štúdií venoval obdobiu druhej polovice 50. rokov so zameraním na vývoj politického systému, politické represie, vývoj štátoprávneho usporiadania a slovensko-českých vzťahov a postavenie národnostných menšín v Česko-Slovensku. Jeho ďalšia monografia Príliš skoré predjarie.../Slovenskí študenti v roku 1956 (Bratislava, 2020, 247 s.) sa venuje študentským protestom v prvej polovici roku 1956 v kontexte snahy o sformovanie tzv. nového socialistického človeka a úsilia komunistickej strany o vytvorenie tzv. novej inteligencie, oddanej vtedajšiemu režimu.

Zaoberal sa takisto analýzou režimu tzv. normalizácie v Česko-Slovensku v rokoch 1968 – 1989 so zreteľom na odlišnosti medzi jej priebehom na Slovensku a v Česku. V prácach polemizoval s tézou, podľa ktorých normalizácia na Slovensku mala v porovnaní s Českom miernejší priebeh, naopak tvrdí, že sa normalizačnému režimu v podmienkach Slovenska podarilo efektívnejšie ovládnuť spoločnosť a oslabiť potenciálny odpor^[3]. V ďalších štúdiách sa zaoberal pôsobením nezávislých iniciatív na Slovensku v období rokov 1969 – 1989^[4][5]. Podieľal sa na realizácii medzinárodného projektu vydania Slovníka disidentov, orientovaného na popredných predstaviteľov opozičných hnutí v štátoch strednej a východnej Európy v rokoch 1956 – 1989^[6], ktorý bol koordinovaný strediskom Karta vo Varšave.

Je spoluautorom kapitol, venovaných zahraničnej politike SR, v súhrnných správach o stave spoločnosti, ktoré vydával Inštitút pre verejné otázky. V ďalších prácach sa zaoberá problematikou formovania politického systému a politických strán na Slovensku, otázkami fungovania vyšehradskej spolupráce, ako aj historickým a súčasným vývojom v štátoch strednej a východnej Európy.  Za jeden z hlavných zdrojov atraktivity a šírenia vplyvu Vyšehradskej skupiny na pôde Európskej únie považuje jej tzv. mäkkú moc^[7]. Zároveň upozorňuje na riziká de-demokratizácie v strednej a východnej Európe, ktoré súvisia nielen s dôsledkami ekonomickej a finančnej krízy po roku 2009, ale vyplývajú aj zo samotného charakteru neoliberálnej cesty sociálno-ekonomickej transformácie.

Zároveň je autorom viacerých vedeckých štúdií, odborných a publicistických článkov v domácej i zahraničnej literatúre a editor viacerých zborníkov a kolektívnych monografií. Často vystupuje na domácich a zahraničných konferenciách. Vo svojich štúdiách sa zameriava osobitne na Poľsko, Maďarsko, Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko a Rusko.

Referencie

1. ↑ http://www.ssve.sk prístup 3.7.2008
2. ↑ http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=252347
3. ↑ Marušiak, Juraj: Slovenská spoločnosť za normalizácie. In: Česká a slovenská společnost v období normalizace; Slovenská a česká spoločnosť v čase normalizácie. Liberecký seminár 2001, pp. 109-154. Pekník, Miroslav (ed.). ISBN 80-224-0747-X
4. ↑ Nezávislé iniciatívy na Slovensku v rokoch normalizácie. In: Pešek, Jan - Szomolányi, Soňa (eds.): November 1989 na Slovensku. Súvislosti, predpoklady a dôsledky. Štúdie a úvahy. Bratislava, Nadácia Milana Šimečku - Historický ústav SAV - Katedra politológie Filozofickej fakulty UK 1999, s. 54-75. ISBN 80-89008-00-3
5. ↑ Maďarská menšina na Slovensku v rokoch normalizácie. In: Kmeť, Norbert - Marušiak, Juraj a kol.: Slovensko a režim normalizácie. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2003, s. 222-279. ISBN 80-7165-390-X
6. ↑ MARUŠIAK, Juraj - KMEŤ, Norbert. Słowacja. In: Słownik Dysydentów. Czołowe postacie ruchów opozycyjnych w krajach komunistycznych w latach 1956 - 1989. Tom I. - Warszawa : Karta, 2007, s. 199-233.
7. ↑ Juraj Marušiak et al. (2013) Is Visegrad Still a Central European “Trade Mark”? (Bratislava: Institute of Political Science, Slovak Academy of Sciences – VEDA, Publishing House of the Slovak Academy of Sciences), 204 pp. ISBN 978-80-224-1319-0

Zdroj

• SAV