A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pod pojmom južný rovníkový prúd sa rozumie zoskupenie teplých morských povrchových prúdov na rovníku alebo južne od neho. Tvoria ho rovníkové prúdy Tichého, Atlantického a Indického oceána. Tieto prúdy majú silný prietok, nachádzajú sa približne medzi rovnobežkami 8°-10° južnej zemepisnej šírky a rovnobežkou 5° severnej zemepisnej šírky,[1] a prúdia z východu na západ, rovnako ako severovýchodné pasáty.
Na južnej pologuli je každý južný rovníkový prúd západnou vetvou každého rozsiahlejšieho oceánskeho prstenca. Tieto prstence sú poháňané kombináciou pasátov na obratníkoch a východnými vetrami, ktoré sa nachádzajú na juhu v okolí rovnobežky 30° južnej zemepisnej šírky, prostredníctvom pomerne komplikovaného procesu, ktorý zahŕňa intenzifikáciu západného hraničného prúdu. Na rovníku je južný rovníkový prúd poháňaný priamo pasátmi, ktoré prúdia z východu na juhovýchod, ale pôsobia naň aj iné sily.
V niektorých obdobiach sa presúva z jednej pologule na druhú vplyvom vetrov a migrácie intertropickej zóny konvergencie.[2] Tieto prúdy zásadne pôsobia na zemské podnebie, keďže ovplyvňujú teplotu veľkých oceánskych plôch.
Južný rovníkový prúd je súčasťou rovníkovej cirkulácie, na ktorej sa spolupodieľa aj severný rovníkový prúd, Rovníkový protiprúd a Cromwellow prúd [3] - podpovrchový protiprúd, ktorý prúdi pozdĺž rovníka pod južným rovníkovým prúdom, ale opačným smerom.
V Tichom oceáne
Južný rovníkový prúd je súčasťou oceánskeho prstenca, ktorý zahŕňa aj Východoaustrálsky prúd na západe, Západný príhon v južnom Tichom oceáne, Antarktický cirkumpolárny prúd na juhu a Humboldtov prúd na východe. Keďže Tichý oceán je najväčší na Zemi, na jeho okrajoch je viditeľných najviac kontrastov: Prúd vzniká v pomerne chladných vodách v blízkosti Galapágov, Ekvádoru a severného Peru. Povrchové vody sú tu najstudenšie v týchto zemepisných šírkach. Následne sa počas prúdenia kontinuálne otepľuje a dorazí až do teplého bazéna v západnej časti Tichého oceána, do vôd Melanézie a Indonézie. Toto more sa považuje za najteplejšie na svete, čo možno pozorovať na priloženej mape. Anomálne zmeny v rýchlosti prúdenia a v rýchlosti vetrov úzko súvisia s klimatickým modelom El niño – južná oscilácia (ENSO), takže pomalšie prúdenie súvisí s fenoménom El Niño a rýchlejšie prúdenie s fenoménom La Niña.
V Atlantickom oceáne
Tu je južný rovníkový prúd poháňaný juhovýchodnými pasátmi. Vychádza z Benguelského prúdu blízko Afriky a keď sa blíži k Brazílii, rozdelí sa na väčší prúd smerujúci na sever: Karibský prúd a menší prúd smerujúci na juh: Brazílsky prúd.[4] Sezónne sa posúva na sever s maximom v júli a na juh s maximom v novembri. [5]
V Indickom oceáne
V Indickom oceáne je južný rovníkový prúd výrazný len južne od rovníka. Priamo nad rovníkom sa vetry dvakrát ročne v dôsledku monzúnov obrátia, a tak môže mať povrchový prúd východný alebo západný smer. Tento prúd vzniká v indonézskych vodách zo Západoaustrálskeho prúdu, a končí sa v afrických vodách. Tam sa delí na niekoľko južných alebo juhovýchodných hraničných prúdov, ako sú Agulhaský prúd, Mozambický prúd a Madagaskarský prúd.
Pôvod a faktory vzniku
Rovnako ako pri iných oceánskych prúdoch, aj na tento prúd pôsobia rôzne faktory ako slnečná energia, rotácia Zeme, vetry, gravitácia, pohyb Zeme, Coriolisova sila a Eötvösov efekt, ale vplývajú naň aj iné morské prúdy, rozloženie pobrežia, veľkosť oceánu a oscilácia ako ENSO (fenomén El Niño).
Hlavnou silou, ktorá zapríčiňuje a pôsobí na systém južného rovníkové prúdu, je slnečná energia. Rovník sa vzhľadom na svoju geografickú polohu nachádza v oblasti s najvýraznejším otepľovaním oceánu. Keďže prúd vychádza zo studených vôd, neustále otepľovanie spôsobuje, že sa voda rozpína a vytvára takzvaný vodný kopec, ktorý sa vplyvom sklonu posúva. Otepľovanie vody spôsobuje ohrievanie vzduchu, ktorý sa rozpína, vytvára vzdušné prúdy, a tie následne posilňujú pasáty. Rotácia Zeme spôsobuje zdanlivý pohyb Slnka na západ, takže účinky otepľovania sa v tomto smere prejavujú vo vode aj vo vzduchu. Vietor je kľúčovým faktorom poháňania prúdu, pretože ak fúka ponad oceán minimálne 10 hodín z dňa, povrchové vody prúdia rýchlosťou približne 2 % rýchlosti vetra. Spolu s rozpínavosťou vody to spôsobuje, že voda sa hromadí v smere vetra, takže hladina blízko rovníka je asi o 8 cm vyššie než v stredných zemepisných šírkach. Spôsobuje to veľmi malý, ale účinný sklon, a pôsobením gravitácie voda týmto sklonom steká.[6]
V intertropickej zóne konvergencie sa juhovýchodné pasáty približujú k tým severným, ktoré sú súčasťou Hadleyho bunky. Tieto vetry sa však často odkláňajú a vytvárajú východné vetry, ktoré sú dôležitými hnacími silami rovníkového prúdenia a príčinou Walkerovej cirkulácie.
Rotácia Zeme okrem toho vytvára odstredivú silu, ktorá je silnejšia na rovníku, čím sa rovník rozširuje a vplýva na litosféru, atmosféru a planétu vo všeobecnosti. Spolu s Coriolisovou silou a Eötvösovým efektom to posilňuje intenzitu, smer a trajektóriu prúdu paralelne s rovníkom.
Pohyb Zeme určuje sezónnosť prúdu. Znamená to, že sa každoročne presúva zo severu na juh v dôsledku posunu intertropickej zóny konvergencie a klimatického rovníka.
Pozri aj
Referencie
- ↑ El vigía: Organo informativo del Programa Nacional de Aprovechamiento del Atún y de Protección de Delfines, Volúmenes 12-15. FIDEMAR, PNAAPD, 2001 México
- ↑ Rodrigues, Regina; Rothstein, Lewis & Wimbush, Mark 2007 Seasonal Variability of the South Equatorial Current Bifurcation in the Atlantic Ocean: A Numerical Study. VL 37, DO 10.1175/JPO2983.1, JO Journal of Physical Oceanography - J PHYS OCEANOGR ER
- ↑ Matthieu Roy-Barman & Catherine Jeandel 2016, Marine Geochemistry: Ocean Circulation, Carbon Cycle and Climate Change. Oxford UP
- ↑ South Equatorial Current 2020 Encyclopædia Britannica, Inc.
- ↑ Rodrigues, Regina; Rothstein, Lewis & Wimbush, Mark 2007 Seasonal Variability of the South Equatorial Current Bifurcation in the Atlantic Ocean: A Numerical Study. VL 37, DO 10.1175/JPO2983.1, JO Journal of Physical Oceanography - J PHYS OCEANOGR ER
- ↑ Ocean Currents and Climate. Department of Earth Science, SUSC University of Southern California. Visitado en junio 2020
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk