A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jozef Gabčík | |
vojak, účastník atentátu na Heydricha | |
Narodenie | 8. apríl 1912 Poluvsie, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 18. jún 1942 (30 rokov) Praha, Protektorát Čechy a Morava |
Rodičia | Ferdinand Gabčík, Mária Baránková |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Jozef Gabčík |
Genmjr. in memoriam Jozef Gabčík (* 8. apríl 1912, Poluvsie (Rajecké Teplice) – † 18. jún 1942, Praha) bol slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid – atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.[1]
Vo filme Atentát (1964) ho stvárnil Ladislav Mrkvička a vo filme Anthropoid (2016) Cillian Murphy.
Život
Mladosť
Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí (dnes mestská časť Rajeckých Teplíc). Otec Ferdinand[2] bol robotník, ktorý cestoval za prácou do USA a Argentíny, matka Mária, rodená Baránková[3] bola ženou v domácnosti. Mal dvoch bratov a sestru.
Po absolvovaní obecnej a meštianskej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel asi ako 15 ročný do Čiech. Žil v Kostelci Nad Vltavou v rodine miestneho kováča J. Kunikeho, kde sa pred rokom 1932 vyučil za kováča a zámočníka. Podľa školských záznamov z roku 1927 absolvoval v neďalekej obci Kovářov dva roky pokračovacej obchodnej školy.
Vojenská služba
Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 do pechotného pluku 14 v Košiciach. Absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval na vlastnú žiadosť ako ďalejslúžiaci poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 dokončil svoj vojenský záväzok a nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Po nehode, keď sa nadýchal bojových plynov, bol preložený do skladu v Trenčíne.
Vojak v exile
Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž 4. až 6. júna 1939 ušiel ilegálne do Poľska. V Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska. Tu sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplával v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v Cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbès a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej československej zahraničnej armády vo Francúzsku. Gabčík bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. 29. decembra 1939 bol povýšený na čatára a zúčastnil sa bojov o Francúzsko. Po porážke Francúzska bol 12. júla 1940 evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov a bol povýšený na rotmajstra. Na základe odporúčania pplk. Barovského bol zaradený do výcviku pre plnenie úloh zvláštneho určenia a stal sa jedným z prvých ôsmich absolventov kurzu útočného boja v Škótsku a to už pravdepodobne ako člen jednotky špeciálnych operácií, ktorá mala predovšetkým vykonávať špionáž a sabotáže na nepriateľskom území[4].
Operácia Anthropoid
Po špeciálnom výsadkárskom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Silver A a Silver B (ktoré mali rôzne úlohy) lietadlom Royal Air Force Handley Page Halifax 138. perute o 22:00 vysadený 10 km od Prahy na území protektorátu Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid – atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
27. mája 1942 o 10:30 sa Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova)[5] pri zastávke električiek asi 250 metrov od nemocnice Bulovka (Praha 8-Libeň) smerom na Thomayerove sady. Valčík stál asi 100 metrov severne a mal ich upozorniť, keď sa auto priblíži.
Aby nedošlo k poškodeniu aktovky, ktorú Heydrich viezol a ktorá pravdepodobne obsahovala dôležité dokumenty, mal atentát uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil a Gabčík sa mu postavil do cesty, avšak jeho samopal sa zasekol, čo potvrdzuje koncept policajnej správy z vyšetrovania, objavený až v roku 2015[6], ktorý uvádza, že nájdený samopal mal vzpriečený prvý náboj. Najprv sa špekulovalo[7], že Gabčík, ktorý ho skladal pod plášťom priamo na ulici pred atentátom, mohol pri jeho kompletizácii urobiť chybu, napriek tomu, že ho predtým starostlivo skontroloval. Podľa súčasného nemeckého zbrojného experta Ulricha Wegenera[4] bola táto zbraň nevhodná na nasadenie špeciálnych jednotiek pre takýto účel. "Ak nebola presne nabitá, často sa zasekávala". K zaseknutiu dochádzalo, keď sa naplnil zásobník plným počtom nábojov, čo vtedy Gabčík ani nemohol vedieť a teraz sa potvrdilo, že išlo o technickú chybu.[8] Heydrich prikázal svojmu šoférovi (Oberscharführer Johannes Klein), aby automobil zastavil. Mercedes s Heydrichom pritom zastavil priamo pred neďaleko stojacim Kubišom. Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubiš vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Črepinami však bol zasiahnutý na tvári aj Kubiš. Heydrich vystúpil z auta a začal prenasledovať Gabčíka. Avšak po niekoľkých krokoch v dôsledku vnútorných zranení skolaboval a spadol na zem.[9]. Šoférovi, ktorý sa snažil prenasledovať Kubiša, prikázal, aby išiel za Gabčíkom. Gabčík avšak Kleina pri prestrelke trafil dvakrát z revolveru. Výsadkárom sa podarilo ujsť (Kubiš na bicykli) avšak v presvedčení, že atentát bol neúspešný.
Po atentáte
Heydrich bol operovaný v nemocnici na Bulovke nemeckými doktormi. Operácia trvala hodinu a prebehla bez komplikácií. Pacient o sedem dní neskôr zomrel v nemocnici na infekciu. Ako odplatu za atentát Hitler považoval zabitie 10 000 Čechov a na parašutistov vypísali odmenu milión ríšskych mariek. Parašutistom sa podarilo ukryť sa vďaka dvom spriazneným rodinám. Celkovo bolo v súvislosti s atentátom uväznených 13 000 ľudí. Pri vyšetrovaní boli obvinení a neskôr vyvraždení ľudia z obcí Lidice a Ležáky.
Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami sa ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda (Resslova 9a, Praha 2). Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda – jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc (Čurda dostal odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 bol popravený za velezradu). 18. júna 1942 o 4:15 obkľúčilo Gestapo kostol. Dovedna siedmi výsadkári sa bránili presile 800 mužov, ak rátame aj úradníkov gestapa. Vydržali sedem hodín. Po priamom boji, v ktorom padli Adolf Opálka aj Josef Bublík, zostal Jan Kubiš ranený v bezvedomí na chóre chrámu (zomrel v sanitke pri prevoze). Nemeckí vojaci prenikli dovnútra a zatlačili ostatných parašutistov do krypty. Po niekoľkých neúspešných pokusoch obsadiť ju, s pomocou pražských hasičov začali do krypty vháňať vodu a dusivé plyny. Po tom čo parašutistom došla munícia, Jozef Gabčík spolu s Jaroslavom Švarcom, Janom Hrubým a Josefom Valčíkom spáchali v krypte chrámu samovraždu, aby sa vyhli zajatiu.
Tento čin znamenal veľký posun vo vnímaní udalostí svetovej vojny. Anglicko aj Francúzsko na základe preukázateľného odboja proti fašistom v protektoráte odvolalo podpisy pod predvojnovou Mníchovskou zmluvou, čo po vojne umožnilo vzniknúť Československej republike v pôvodných hraniciach. Zároveň tento hrdinský čin ukázal cestu odboja aj iným krajinám okupovanej Európy.[10]
Pamiatka na Gabčíka
Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe neďaleko miesta atentátu (50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°VSúradnice: 50°07′06″S 14°27′53″V / 50,118333°S 14,464722°V), na ktoré upozorňuje "Památník Operace Anthropoid" (Praha 8, 50.117908N, 14.465184E) a "Národní památník hrdinů Heydrichiády, Resslova 9" pri chráme sv. Cyrila a Metoda.
Mesto Gabčíkovo bolo v roku 1948 premenované na jeho počesť. Jeho meno nesie aj vodné dielo Gabčíkovo budované od roku 1977 v katastri mesta.
Vo svojom čestnom názve ho má aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Pred jeho kasárňami stojí aj pamätník so sochou, ktorej autor je Štefan Pelikán. Na rodnom dome v Poluvsí je umiestená pamätná tabuľa a oproti rodnému domu je postavený pamätník s bustou Jozefa Gabčíka od sochára Petra Repku.
V Bratislave, Žiline a Rajeckých Tepliciach sú po ňom pomenované ulice.[11] [12][13][14][15]
Na jeho počesť nesú meno Memoriál Jozefa Gabčíka bežecké preteky na 11 až 13 km po trase Žilina - Poluvsie organizované od roku 1995.[16][17]
V máji 2015, pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny, povýšil prezident republiky Andrej Kiska Gabčíka do hodnosti brigádny generál (in memoriam)[18] a 26. mája 2017 ho ďalej povýšil do hodnosti generálmajor (in memoriam).[19]
Referencie
- ↑ Gabčík - ten, co zabil "kata českého národa" Heydricha . Česká televize, 08.04.2012, . Dostupné online.
- ↑ Kedy sa narodil Jozef Gabčík? Existujú dve verzie . Pravda.sk, 2020-04-13, . Dostupné online.
- ↑ GАBČÍK, Jozef. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 14 – 15.
- ↑ a b Tödliche Mission - Geheimoperation / Speciansetze im Zweiten Weltkrieg . ZDF-History, 2013, . Dostupné online. (nemecký)
- ↑ Sýkorová, D. Gabčík Jozef, Encyklopédia . sme.sk, 9.4.2002, . Dostupné online.
- ↑ Proč výsadkář Gabčík nevystřelil? Archiv konečně vydal důkaz, Aktualne.cz 27.máj 2015
- ↑ profesor Josef Ogoun: "... že se mu nepovedl výstřel ze strojní pistole, kterou prý nabíjel jen podle hmatu v aktovce…"
- ↑ VLADIMÍR ŠNÍDL: Česi našli dôkaz, že Gabčíkovi pri atentáte na Heydricha zlyhal samopal. Dennikn.sk, 27. máj 2015
- ↑ Robert Gerwarth: Reinhard Heydrich. Biographie. Siedler, München 2011, S. 27 f.; vgl. Stanislav F. Berton (Hrsg.): Das Attentat auf Reinhard Heydrich vom 27. Mai 1942. Ein Bericht des Kriminalrats Heinz Pannwitz, in: Vierteljahrshefte für Zeitgeschichte Jg. 33, Heft 4 (1985), S. 668-706 PDF
- ↑ Rodný dom a pamätník plk. i.m. Jozefa Gabčíka . rajecke-teplice.info, . Dostupné online.
- ↑ Ministerstvo obrany » Informační servis » Zpravodajství » Parašutista Jozef Gabčík, hrdina český, slovenský i československý Parašutista Jozef Gabčík, hrdina český, slovenský i československý . . Dostupné online.
- ↑ Kto bol Jozef Gabčík? . . Dostupné online.
- ↑ kpt. Jozef Gabčík . . Dostupné online.
- ↑ Slovensko na svého hrdinu Gabčíka raději zapomnělo . Česká televize, 28.05.2012, cit. 2014-12-27. Dostupné online.
- ↑ Memoriál Jozefa Gabčíka online. Ministerstvo obrany SR, cit. 2014-12-27. Dostupné online.
- ↑ Memoriál Jozefa Gabčíka :: Ministerstvo obrany SR online. www.mosr.sk, cit. 2019-04-09. Dostupné online.
- ↑ Beh.sk online. Cit. 2019-04-09. Dostupné online.
- ↑ Prezidentom vymenovaný generál: Takáto oslava nebola ani moja svadba online. 24hod.sk, 07. mája 2015, cit. 2019-04-09. Dostupné online.
- ↑ Prezident povýšil Jozefa Gabčíka do hodnosti generálmajora online. Kancelária prezidenta SR, 2017-05-26, cit. 2017-05-27. Dostupné online.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Plukovník in memoriam Jozef Gabčík
- Jozef Gabčík v encyklopédii SME
- Milan Varsik: Kto ste, Jozef Gabčík? Bratislava 1973
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk