Jihočeské pánve Südböhmische Talkessel
geomorfologická oblasť
Národná prírodná rezervácia Řežabinec
Štáty	Česko,   Rakúsko
Nadradená jednotka	Česko-moravská subprovincie
Susedné jednotky	Šumavská hornatina Středočeská pahorkatina Českomoravská vrchovina
Podradené jednotky	Českobudějovická pánev Třeboňská pánev
Najvyšší bod	Baba
- výška	583 m n. m.
Rozloha	2 000 km² (200 000 ha)
Jihočeské pánve na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jihočeské pánve alebo (po slovensky) Juhočeské panvy^[1] sú geomorfologickou oblasťou na juhozápade Česko-moravskej subprovincie, na juhu zasahujúce na rakúske územie. Ich reliéf je tektonicky podmienený a má rovinný až plochý pahorkatinný charakter.

Členenie

Územie je rozdelené na 2 celky:

• Českobudějovická pánev
• Třeboňská pánev

Vznik

Jihočeské pánve vznikli ako rozsiahla zníženina pôsobením tlaku od juhu v počiatkoch alpínskeho vrásnenia. Prvé poklesy krajinských krýh pozdĺž hlbinných zlomov sú datované do konca kriedy v období pred 100 miliónmi rokmi, ktoré neskôr pokračovali takmer do súčasnej doby. Koncom druhohôr sa Jihočeské pánve stali dnom mora, neskôr s vyzdvihnutím Českého masívu zaplavením panvovej priehlbiny sladkovodné jazero s odtokom na juh. Svoju dnešnú podobu začali panvy získavať až koncom treťohôr asi pred 4 miliónmi rokov.

Vodstvo

Jihočeské pánve sa rozkladajú v povodí Vltavy, Otavy a Lužnice. Nachádzajú sa v nich najväčšie české rybníky Rožmberk, Horusický rybník, Bezdrev, Dvořiště, Velký Tisý, Záblatský rybník, Dehtář, Staňkovský rybník, Velká Holná, Svět, Koclířov, Kačležský rybník a Opatovický rybník.

Klimatické podmienky

Priemerná teplota v oblasti Juhočeských panví sa pohybuje medzi 7,5 - 8,5°C. Priemerné množstvo ročných zrážok činí asi 600-650 mm.

Pozri aj

• Geomorfologické členenie Česka

Referencie

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihočeské pánve na českej Wikipédii.