Jana Plauchová
slovenská spisovateľka sci-fi literatúry
Narodenie	8.9.19878. september 1987 (35 rokov) Banská Bystrica, ČSSR
Alma mater	Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Bc.) Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)
Odkazy
Webstránka	adhara.sk
Commons	Jana Plauchová
Literárny portál  Astronomický portál  Biografický portál

Mgr. Jana Plauchová (* 8. september 1987, Banská Bystrica) je slovenská spisovateľka, autorka sci-fi literatúry. Vyšli jej štyri vedecko-fantastické romány. Bola označená za jedinú výrazne sci-fi prezentujúcu slovenskú autorku súčasnosti.^[1][2][3] Podľa spisovateľky Alexandry Pavelkovej jej v súčasnosti patrí na Slovensku prvenstvo v žánri hard sci-fi.^[4]

Životopis

Narodila sa v Banskej Bystrici,^[5][6][7] kde navštevovala gymnázium v odbore umelecká výchova. Má ukončený aj cyklus základnej umeleckej školy.^[8] O vesmír sa zaujímala už od najútlejšieho veku.^{[5][2][9][10]} Zaujímala ju aj príroda a príbehy, najprv videné a počúvané, neskôr čítané.^[10] V pätnástich rokoch (rok 2003) sa po havárii raketoplánu Columbia pridal aj záujem o kozmonautiku.^[11][2] Do dvadsiateho roku života bola veľmi nadšená pre program Space Shuttle.^[12]

Už na vysokoškolské štúdium nastupovala s vedomím, že chce písať knihy.^[7][10] Biológia má podľa jej slov vo sci-fi veľké uplatnenie.^[7] V rokoch 2007 až 2010 študovala na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbory systematická biológia a ekológia.^[7] Na to nadviazala magisterským štúdiom na Univerzite Komenského v Bratislave v odbore molekulárna biológia.^[13] Krátko po skončení vysokej školy sa jej podarilo vydať prvý román Nula kelvínov. Absolvovala aj Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.^[8]

Momentálne pracuje ako odborná pracovníčka v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximilána Hella v Žiari nad Hronom.^{[5][14][10][2]} Na toto miesto ju odporučili astronómovia v jej rodisku. Ná­pl­ňou jej práce je najmä po­pu­la­ri­zá­cia vedy a vý­učba zá­kla­dov astro­nó­mie, ob­sluha di­gi­tál­neho pla­ne­tá­ria, vy­tvá­ra­nie prog­ra­mov do planetária, pí­sa­nie člán­kov, ob­čas po­zo­ro­va­nie, vý­jazdy s pred­náš­kami či tvorba mo­de­lov ves­mír­nych te­lies.^[2] Zároveň prednáša predmet Raketová technika a kozmonautika na pomaturitnom štúdiu astronómie v Hurbanove.^{[8][6][15][2]} Po siedmich rokoch života v Žiari nad Hronom sa presťahovala do domu v Kremnici.^[3] Jej záujmami sú astronómia, kozmonautika, čítanie, akvaristika, turistika, záhradníčenie,^[11] výroba dekoračných predmetov, písanie blogu, a stavanie sôch.^[6][11]

Jana Plauchová je slobodná.^[11]

Literárna tvorba

Záujem o sci-fi v nej prebudili detské sci-fi knižky Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya a Prázdniny na planéte Coleida od autora píšuceho pod pseudonymom Kir Bulyčov. K týmto knihám ju priviedla matka, tiež fanúšička sci-fi.^[7][16][3] Plauchová bola tiež fanúšičkou seriálu Star Trek.^[11][17] Písať začala už na základnej škole.^[9] Jej prvými prácami boli rozprávky. Neskôr skúšala písať dobrodružné príbehy pre mládež, príbehy o zvieratách,^[12][9][16] sci-fi^[9][2] a pokusy o encyklopédie. Od šestnástich rokov do dvadsiatich štyroch rokov sa jej beletristická tvorba týkala výlučne sci-fi žánru.^[9] Považovala sci-fi za rovnako pestrú, obohacujúcu a silnú ako iné žánre, za prostriedok rozšírenia čitateľovho chápania, predstavivosti, empatie a za možnosť nastaviť zrkadlo ľudstvu bez toho, aby plytko moralizovala.^[16] Písanie prvopisu označila za najťažšiu časť tvorby.^[16][2] Ako získavala čoraz viac teoretických vedomostí, táto tvorba bola pre ňu čoraz jednoduchšia.^[11][18] Začala písať až vtedy, keď mala knihu premyslenú v hlave do poslednej vety. Ak ju začala písať skôr, stratila inšpiráciu a text nedokončila.^[19][20]

Okrem sci-fi ju zaujíma téma písania samotného, o ktorom tiež tvorí poviedky či rady a návody.^[6]

Romány

Jadrom tvorby Plauchovej sú vedecko-fantastické romány s vyváženými prvkami hard a soft sci-fi. Hlboké ponory do myšlienok a emócií postáv sú pre ňu rovnako dôležité ako faktická správnosť, veda a technológia.^[7][10] Zaoberá sa aj témami, ktorým sa iní autori vyhýbajú, propaguje menšinové myšlienky.^[10] Mimozemšťanov, v ktorých neverí, považuje len za súčasť umeleckej fikcie.^[18] Zručne využíva odborné termíny, decentne čitateľa poúča, nebráni sa experimentovaniu. Používa tiež rozličné, výrazné typy postáv oproti iným autorom vedeckej fantastiky, ktorých postavy sú väčšinou zovšeobecnené.^[21]

Nula kelvinov

V 17-tich rokoch dokončila svoj prvý rukopis, ten však nebol nikdy vydaný.^[2][3] Knižne vydaný bol až jej piaty rukopis v poradí,^[10][22][2] ktorý dopísala v roku 2010. Má titul a podtitul Nula kelvinov: Ja neexistujem, ty neexistuješ. Je to príbeh o (ne)cestovaní v čase, génových manipuláciách, odlišnosti od davu, láske, frustrácii, genialite a dospievaní.^[22] Prináša príbeh chlapca Davida, ktorý rastie a starne dvakrát pomalšie.^[23][24][22] Literárny kritik Miloš Ferko označil Plauchovej debut za kvalitný, čitateľný slovenský vedecko-fantastický román, ktorý je určený nielen deťom a mládeži.^[23] Kritička Veronika Rácová sa o románe vyjadrila, že má precíznu kompozíciu a premyslenú kauzalitu, a že autorka vcelku dobre napriek veľkému rozsahu knihy zvládla dávkovanie určitých tém či motívov.^[24] Plauchová neskôr označila túto knihu za mierne štylisticky a gramaticky nevyladenú.^[16][25] S vydavateľstvom Q111 už nechcela spolupracovať.^[25]

V roku 2022 vyšla kniha Nula kelvinov znova v reedícii vydavateľstva Artis Omnis. Pripravuje sa aj jej pokračovanie,^[3][25] ktoré je jedným z dôvodov jej druhého vydania.^[25]

Večnosť omylov

O rok a pol neskôr po prvom vydaní Nula kelvinov vychádza cez vydavateľstvo Artis Omnis druhý Plauchovej román Večnosť omylov.^[5] V skutočnosti ho napísala ako štvrtý rukopis v poradí, pred Nula kelvinov. Ústrednou témou Večnosti omylov je neobjasnená fiktívna, tragická havária raketoplánu Discovery a reťaz dôsledkov, ktorú vyvolá.^[26][25][10] Obsahuje aj motív teleportu medzi Zemou a vzdialenou planétou, ktorý je postavený na ťažko vysvetliteľných javoch vo vrchnej vrstve zemskej atmosféry.^[18] Proces tvorby knihy od prvotného nápadu až po vydanú knižku trval desať a pol roka. Prvých šesť rokov autorka len vyhľadávala informácie a premýšľala dej. Prvú verziu knihy dokončila v roku 2009 a v nasledujúcich štyroch rokoch ju ešte trikrát prepísala.^[12] Podľa Pavelkovej ide o nesporný posun vpred.^[4]

Úvod do teórie chaosu

V roku 2016 vyšiel cez Artis Omnis tretí Plauchovej román Úvod do teórie chaosu, ktorý dopísala v roku 2012.^[27] Písanie trvalo štrnásť mesiacov a finálnu verziu potom ešte prepisovala a upravovala. Kniha sa odohráva v prostredí oceánskych hlbín.^[28] Je to sci-fi triler s prvkami hororu charakterizovaný ako príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách, ale tiež o nevyčerpateľných možnostiach, zahrávaní sa s vesmírom, výskume, utajení, náhodách a kvantovej teórii.^[27] Podľa spisovateľky Kataríny Soyky má text pridanú hodnotu pre fobikov, keďže hlavný hrdina trpí fóbiou z hĺbok.^[29]

Úvod do teórie chaosu bol preložený aj do češtiny a v máji 2023 vyšiel vo vydavateľstve Euromedia.^[30]

Druhá planéta

V apríli 2019 vychádza opäť cez Artis Omnis štvrtý Plauchovej sci-fi román s názvom Druhá planéta.^[31] Napísala ho ešte na strednej škole, pred všetkými jej doposiaľ vydanými dielami. Písanie trvalo rok. Ide o jej vôbec najstaršiu prácu, aká bola kedy publikovaná. Autorka ju označila za technickú, starosvetskú hard sci-fi v štýle Arthura C. Clarka, len jej rozuzlenie je fantazijnejšie. V rozuzlení sa rozlúštia niektoré zo záhad planéty Venuše.^[32][25] Román rieši okrem iného otázky znečisťovania životného prostredia.^[16] Motív Venuše sa v ňom vyskytuje preto, lebo ju autorka považuje za nedostatočne skúmanú v porovnaní s Marsom.^[32] Navyše je Venuša veľmi podobná Zemi.^[18]

Poviedky

Jana Plauchová sa venuje aj poviedkovej tvorbe. Jej prvá publikovaná poviedka má názov Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania a vyšla v roku 2012 v časopise Dotyky. V roku 2014 jej v spoločnej zbierke slovenských sci-fi autorov s názvom Dotyky budúcnosti vyšla poviedka Granátový vesmír. Neskôr v tom istom roku bola publikovaná aj jej poviedka Cintorín živých v zborníku poviedok súťaže Mladá slovenská poviedka. Na tému šialenstva astronautov napísala poviedku Pravidlá hry, ktorá vyšla v zborníku v roku 2019. V roku 2017 jej vyšla poviedka Po oblakoch nikto nechodí obutý – stala sa súčasťou zbierky poviedok českých a slovenských ženských autoriek s názvom Žena s labutí. Ide o jedno z mála diel, v ktorom sa autorka inšpirovala vlastnou skúsenosťou.^[6]

Ocenenia

Svoje prvé ocenenie získala v roku 2002 v súťaži Kukučínova literárna Revúca 2002, kde dosiahla druhé miesto. Nasledovalo prvé miesto v Tak píšem ja 2013, 3. miesto v Mladá slovenská poviedka 2014,^[33] 2. miesto v Poviedka Istroconu 2015,^[11][6][34] Encouragement Award od ESFS 2015.^[2]

Mimo fantastiky získala spolu s kolegami ocenenie Cena diváka na Astrofilme 2016 za scenár populárno-náučného filmu Jeho jasnosť Slnko.^[11]

V roku 2021 získala v literárnej súťaži science fiction a fantasy Cena Karla Čapka víťazstvo v kategórii poviedka a tiež hlavnú cenu súťaže – Mlok, za science fiction poviedku Marťanská odysea.^[35][36]

Popularizácia vedy

Plauchová sa venuje aj písaniu populárno-náučnej literatúry.^[6] Publikovala v časopise Pontes, kde jej vyšiel napríklad článok „30 rokov od štartu Miru“.^[37] Plánuje vydanie svojej prvej populárno-náučnej knihy Súhvezdia od Andromedy po Žirafu.^[32] Podľa informácie z roku 2021 kniha mala vyjsť v Slovenskej ústrednej hvezdárni.^[38]

Prednášková činnosť

Jana Plauchová prednáša pre laikov aj odbornú verejnosť. Jednou z tém jej prednášok je havária raketoplánu Columbia, ďalšou zase otázka existencie mimozemského života.^{[5][2][27][39][18]} V marci 2017 vo Vrbovom napríklad prednášala o priebehu kozmického letu doplnenom animáciou.^[40] V septembri 2017, pred 60. výročím vypustenia prvej umelej družice Zeme, prednášala Plauchová v slovenskom prírodovednom múzeu v Bratislave na tému „60 rokov kozmonautiky“.^[41] Na BB cone 2018 zase vystúpila s prednáškou „Challenger – tragicky krátky let”, vytvorenej pri príležitosti 30. výročia tragédie raketoplánu Challenger.^[42]

Wikipédia

V roku 2006, ako osemnásťročná, Plauchová spoznala projekt slovenskej Wikipédie. Po niekoľkých anonymných editáciách sa na ňom zaregistrovala pod pseudonymom Eryn Blaireová. Spočiatku sa venovala písaniu a rozširovaniu článkov z oblasti astronómie a kozmonautiky, počas vysokoškolského štúdia biológie sa zväčšil aj jej podiel biologických článkov.^[43] Najintenzívnejšie prispievala v prvých štyroch rokoch od registrácie. Od roku 2010 počet jej editácií dlhodobo poklesol, ale redaktorka je doteraz aktívna.^[44]

V roku 2017 sa zúčastnila Wikikonferencie v Žiline, kde prednášala na tému vývoj počtu a kvality článkov slovenskej Wikipédie v oblastiach astronómia, kozmonautika a biológia. Vo svojej prednáške porovnávala spôsoby tvorby článkov, opísala, aké typy článkov v daných odboroch najčastejšie vznikajú, kde sa prejavuje tematická nerovnováha a kde prevažuje kvantita nad kvalitou.^[45]

Dielo

Romány

• 2012, 2022 – Nula kelvinov (Ja neexistujem, ty neexistuješ), sci-fi román^[46][5][2]
• 2013 – Večnosť omylov, sci-fi triler, s pôvodným názvom Osem hviezd Veľkého voza^[47]
• 2016 – Úvod do teórie chaosu, sci-fi triler^[48]
• 2019 – Druhá planéta, sci-fi román^[49]

Poviedky

• 2012 – Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania (Dotyky)^[50]
• 2014 – Granátový vesmír, zbierka Dotyky budúcnosti (Artis Omnis)^[51]
• 2014 – Cintorín živých, zbierka Mladá slovenská poviedka 2014 (Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne)^[33]
• 2018 – Po oblakoch nikto nechodí obutý, zbierka Žena s labutí (Fortna)^[52]
• 2019 – Pravidlá hry, zbierka Istrocon 5 (HJC projekt)^[34]

• 2022 – Marťanská odysea, zbierka Mlok (Sbírka vítezných prací Ceny Karla Čapka za rok 2021)^[53]

• 2022 – Ochladzovač, zbierka Vianoce, zas Vianoce (Hydra)^[54]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jana Plauchová

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Osobná stránka