Autonómna Azerbajdžanská republika a Mahábádská republika v rokoch 1945-1946.

Iránska kríza z roku 1946, tiež známa ako Iránsko-azerbajdžanská kríza, sa udiala po skončení druhej svetovej vojny a bola spôsobená odmietnutím Sovietskeho zväzu vzdať sa okupovaného územia Iránu a to aj napriek opakovaným uisteniam, že tak urobí. V roku 1941 Irán spoločne okupovali spojené sily sovietskej Červenej armády na severe a Britov v centre a na juhu. Irán používali Američania a Briti ako dopravnú cestu na dopravu zásob na podporu vojnového úsilia vtedy spriateleného Sovietskeho zväzu.

Po okupácii Iránu spojenecké sily súhlasili, že sa stiahnu z Iránu do šiestich mesiacov po ukončení nepriateľských akcií. Avšak keď táto lehota na začiatku roka 1946 vypršala, Sovieti, pod vedením Stalina, zostali v Iráne a miestni prosovietsky orientovaní Iránci vyhlásili separatistickú Azerbajdžanskú ľudovú republiku. ^[1]

Referencie

1. ↑ All the Shah's Men (Všetci šáchovi muži), Kinzer, s.65-66 (anglicky)

Pozri aj

• Trumanova doktrína
• Bagdadský pakt

Literatúra

• André Fontaine, La Guerre Froid 1917-1991, Edestermann: "kurdský Nezávislosť a rusky Expansion", zahraničných vecí, Vol. 24, 1945-1946, str. 675-686
• George Lenczowski, Rusko a Západ v Iráne (1949)

Externé odkazy

• Dokumenty o iránskej kríze

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iran crisis of 1946 na anglickej Wikipédii.