Hronský Beňadik
obec
Pohľad na obec s opátstvom
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žarnovica
Región	Tekov
Nadmorská výška	192 m n. m.
Súradnice	48°21′11″S 18°34′26″V / 48,353056°S 18,573889°V / 48.353056; 18.573889
Rozloha	9,23 km² (923 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 075 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	116,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Starosta	Imrich Rajčok[3] (HLAS-SD)
PSČ	966 53
ŠÚJ	516830
EČV (do r. 2022)	ZC
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa obecného úradu	OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	045/689 32 30
Fax	045/689 31 25
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hronský Beňadik
Webová stránka: obechronskybenadik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor.

Polohopis

Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov na pravom brehu Hrona v Slovenskej bráne v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.

Súčasťou obce je aj dedinka Psiare, ktorá sa nachádza južne od Hronského Beňadika popri, ktorej tečie rieka Hron. Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“, ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Dominantou Psiar je vrch Krivín, ktorý je na opačnom brehu Hrona v katastrálnom území inej obce (južne ležiaci Rybník) a je súčasťou pohoria Štiavnické vrchy. Krivín je podľa historických dohadov hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).

Dejiny

Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium. Bola poddanskou obcou najskôr opátstva, ktoré v roku 1075 založil knieža, neskorší uhorský kráľ Gejza I., neskôr ostrihomskej kapituly. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674 (pôvodná stavba z roku 1209). Do katastra obce tiež patrí aj morová kaplnka na Háji alebo župná kaplnka na skale Háj z roku 1713. Nachádza sa však mimo objektu kláštora. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Benediktínske opátstvo

Komplex benediktínskeho kláštora s gotickým kostolom tvorí významnú pamiatku v celoslovenskom kontexte. Kláštor, jeden z najvýznamnejších v stredovekom Uhorsku, bol založený v období okolo roku 1075. Jeho jadrom bola trojloďová románska bazilika s troma apsidami.^[4] Na jej mieste bol vybudovaný trojloďový gotický kostol Panny Márie a svätého Benedikta s poygonálnym ukončením presbytéria a s párom veží tvoriacich súčasť jeho hmoty z rokov 1346-1375.^[5] Gotická stavba je obohatená o množstvo kamenárskych detailov vysokej kvality ako vstupný ústupkový portál tvoriaci súčasť hlavného západného priečelia. Na južnej strane kostola je dochovaná jedna strana gotického ambitu, ktorá nadväzuje na sakristiu a gotickú kaplnku sv. Krvi z roku 1489.

Interiér kostola je zaklenutý krížovými rebrovými klenbami. Jeho súčasťou bol gotický inventár, z ktorého sa na mieste dochoval len zlomok. Nachádza sa tu gotická freska s vyobrazením sv. Juraja. Veľká časť pôvodného zariadenia bola odvezená do maďarských múzeí. V kostole sa nachádzajú tri neskorogotické sochy z pôvodného oltára, sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik a socha ukrižovaného Krista vo víťaznom oblúku. Z hodnotného Božieho hrobu sa dochovala len socha Krista, pôvodná architektonizovaná truhla sa dnes nachádza v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. V 16. storočí bol kostol s kláštorom opevnený. Z renesančného obdobia sa tu dochoval epitaf Štefana Koháryho z mramoru a alabastru z poslednej tretiny 17. storočia. Barokovými pamiatkami sú polychrómovaná krstiteľnica a organ z roku 1714.

Po tom ako kostol postihol ničivý požiar v roku 1881, pristúpilo sa k jeho obnove v duchu dobového purizmu pod vedením Ferenca Storna. neogoticky boli upravené veže s ihlancovými helmicami, zariadenie kostola bolo nahradené prvkami v neogotickom štýle. Pri tejto úprave boli odstránené mnohé hodnotné prvky najmä z neskorších etáp, ako napr. renesančná vstupná brána). Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 v kostole a v rokoch 1972-1975 v kláštore. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov.

• 

  Západné priečelie kostola

• 

  Detail neskorogotického potrálu

• 

  Krížová chodba

• 

  Južná fasáda

• 

  Freska sv. Juraja

• 

  Epitaf Štefana Koháriho

• Rímskokatolícky kostol sv. Egídia, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1674. Stojí na mieste staršej stavby, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. V interiéri sa nachádza súbor barokových oltárov, hlavný oltár sv. Egídia, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom smrti sv. Egídia a postrannými sochami sv. Jána Krstiteľa, sv. Jána Evanjelistu, sv. Barbory, a sv. Kataríny. Na ľavej strane od víťazného oblúka sa nachádza oltár sv. Jozefa z roku 1700. Na pravej strane je oltár Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737.^[6]
• Neskorobarokové súsošie sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.^[7]

• 

  Kostol sv. Egídia

• 

  Pohľad do presbytéria kostola

• 

  Hlavný oltár

• 

  Empora

• 

  Detail maľby na empore

• 

  Súsošie sv. Jána Nepomuckého

Kultúra

V minulosti bol v obci vydávaný občasník Spravodaj.

V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo OBECNÝCH NOVÍN - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar.

Turistika

Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m n. m.), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na rozlohe 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.

Referencie

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Hronský Beňadik

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hronský Beňadik

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.