Hrčka^[1] (slangový bohemizmus: žmolok; po anglicky pill) je maličký uzlík (chumáč) v tvare guľky zo syntetických, najčastejšie z polyesterových vlákien na povrchu tkaniny alebo pleteniny z priadzí s obsahom týchto vlákien. Hrčky vznikajú po určitom opotrebovaní textílie na jej povrchu.

Príčiny tvorby hrčiek

V dôsledku trenia pri bežnom používaní textílie sa postupne uvoľňujú niektoré vlákna zo zväzku v priadzi, zauzlia sa s končekmi blízkych odstávajúcich vlákien a vytvoria na povrchu pleteniny alebo tkaniny klbko pevne zachytené v štruktúre textílie.

Prostriedky proti tvorbe hrčiek

Hrčky sa dajú odstrániť rôznymi kefkami alebo škrabkami údajne bez viditeľného poškodenia textílie, vzniku nových hrčiek sa tým však nezabráni.

Výrobcovia textílií sa snažia predchádzať tvorbe hrčiek využitím vlastností, ktoré znižujú náchylnosť k tvorbe hrčiek:

• Dlhé, hrubé vlákna s drsným povrchom a s nižšou ohybnosťou
• Vyšší zákrut pri pradení a zosúkavaní, hustejšie tkaniny a pleteniny
• opaľovanie, postrihovanie, brúsenie povrchu tkanín
• Impregnácia (napr. polyakrylom alebo vinylom), zdrsnenie povrchu textílie (hydrátom hliníka) atď.

Náchylnosť k tvorbe hrčiek sa naopak zvyšuje:

• úpravami, ktoré uhladzujú povrch textílie, apretúrou silikónom, praním s prídavkom zvláčňovadiel

Hodnotenie miery tvorby hrčiek

Na posúdenie miery tvorby hrčiek existuje niekoľko skúšobných metód (odieraním, praním atď.) špecifikovaných pre jednotlivé druhy textílií s kvantitatívnym hodnotením náchylnosti k tvorbe hrčiek. Z odbornej literatúry však nie sú známe záväzné normy na ich používanie.

Literatúra

• Peter/Routte: Grundlagen der Textilveredlung, Deutscher Fachverlag Frankfurt/Main 1989, ISBN 3-87150-277-4
• Gilhaus: Vorlesungen von Prof. Lünenschloß über „Textiles Prüfwesen“, Institut für Textiltechnik Aachen 1979

Referencie

Pozri aj

• Priadza
• Tkanina
• Pletenina

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žmolkování na českej Wikipédii.