Hlasisti boli príslušníci národne uvedomelej slovenskej inteligencie, zoskupenej okolo časopisu Hlas (vychádzal v rokoch 1898 – 1904) a po jeho zániku okolo časopisov Slovenský týždenník, Slovenský obzor, Slovenský denník a i. Hlasisti vyžadovali mravnú obrodu slovenskej spoločnosti, aktivizáciu politického, hospodárskeho a kultúrneho života, občianskeho práva a slobody, demokratické reformy správy, súdnictva a verejného života v Uhorsku, česko-slovenskú spoluprácu, vystúpili s kritikou politickej línie a ideológie Slovenskej národnej strany.

Boli odporcovia zástancov federalizácie Uhorska a tým aj odporcovia začlenenie Slovenska do prípadnej uhorskej federácie.^[1]

Ideovým vodcom hlasistov bol Tomáš Garrigue Masaryk. Hlavnými predstaviteľmi boli Vavro Šrobár a Pavel Blaho.

Referencia

1. ↑ LUKÁŠ, ROMAN,. Rozdělení Československa : dvacet let poté : dějiny vzájemných vztahů Čechů a Slováků od vzniku společného státu až po jeho rozdělení pohledem obyvatel příhraničních oblastí. Praha : . (První vydání.) ISBN 978-80-204-2864-6. S. 27,28.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.