Gyges, kráľovná Lýdie a Kandaules - William Etty

Gyges bol kráľ Lýdie približne od roku 687 pred Kr. do roku 652 pred Kr. Bol zakladateľom Mermnovskej dynastie.

Na začiatku siedmeho storočia pred Kr. zanikla na západe Malej Ázie po útoku kočovných Kimmeriov Frýgia a vojenskí vodcovia, ktorí mohli poskytnúť stabilitu v regióne začali vytvárať menšie kráľovstvá. Jedným z nich bol muž menom Gyges, ktorý sa stal panovníkom v Lýdii.

Nie je známe ako sa dostal k moci. Jeho príbeh poznáme z antiky v troch rozličných verziách. Prvé dve spadajú do mýtov. Podľa Filostrata mal Gyges zázračný prsteň, pomocou ktorého zviedol kráľovu manželku, zbavil sa kráľa a zmocnil sa trónu. Najrozšírenejšia verzia Gygovho príbehu sa zakladá na niekoľkých zmienkach Platóna potom u Lukiana a Cicerona. V tejto povesti bol Gyges pastierom v službách lýdskeho kráľa Kandaula. V jaskyni našiel prsteň, nasadil si ho na prst a keď si ho neskôr náhodne obrátil na svoje veľké prekvapenie sa stal neviditeľným. Pochopil, že toho môže využiť a aj to urobil. Pomáhal naprávať neprávosti, usvedčoval klamárov a predchádzal zlu. Za tieto skutky ho kráľ Kandaules vymenoval za svojho prvého služobníka (ministra). Po zavraždení Kandaula náčelníkom osobnej stráže sa Gyges stal kráľovniným spoluvládcom a neskôr sa s ňou oženil.

Najracionálnejšia verzia okolností ako sa Gyges stal kráľom Lýdie pochádza od otca dejepisu Herodota. Podľa nej bol Gyges, syn Daskyla, vojakom osobnej stráže kráľa Kandaula a nebol bezvýznamný. Kráľov vzťah k nemu bol dôverný, zveroval mu najdôležitejšie veci a často sa s ním zhováral, medziiným aj o ženách, dokonca aj o svojej manželke. Kráľ tvrdil, že jeho manželka je najkrajšia a Gyges s tým súhlasil. Kandaules však namietal, že len opakuje jeho slová a nech sa o tom presvedčí a preto zinscenoval Gygovi možnosť ju večer v spálni uvidieť nahú. Kráľovná na to prišla a považovala to za zneuctenie. Gyges si mal vybrať, buď zaplatí životom sám, alebo kráľ. Vybral si tú druhú možnosť. Zavraždil Kandaula a stal sa lýdskym kráľom.

Gyges vládol v siedmom storočí pred Kr. Je možné, že sa pomocou manželky posledného kráľa dostal k moci a založil tak po dynastii Herakleovcov novú dynastiu Mermnovcov. Bol to energický a cieľavedomý panovník. Lýdiu a jej hlavné mesto Sardy priviedol k rozkvetu. V roku 679 porazil Kimmeriov a svoju pozornosť obrátil ku gréckym mestám na západnom pobreží Malej Ázie. Mestá Milét a Smyrna odolali, ale mesto Kolofon už nie. S novým panovníkom Egypta Psamtekom I. uzavrel zmluvu, v ktorej sa zaviazal vojenskou pomocou proti Asýrskej ríši. Svoj postoj k Asýrii musel zmeniť. Po opätovnom zaútočení Kimmeriov na Lýdiu požiadal kráľa Asýrie Aššurbanipala (669 – 609 pred K.) o pomoc, ktorá mu bola poskytnutá. Napriek tomu sa boj pre Lýdiu nevyvíjal dobre. Kimmerovia, ktorým velil Lygdamis porazili Lýdiu a Gyges bol zabitý. Asýrii sa nakoniec podarilo Kimmeriov poraziť.

Táto vojna bola pre Lýdiu krvavá, ale prežila. Nástupcom Gyga sa stal jeho syn Ardys. Gyges je pochovaný v údolí rieky Gediz na kráľovskom cintoríne Bin Tepe.

Počas vlády Gyga sa v Lýdii približne okolo roku 660 pred Kr. začali raziť prvé mince na svete.

Zdroje

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giges de Lidia na španielskej Wikipédii.
• Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí