Gramofón zo začiatku 20. storočia

Gramofón z roku 1979

Gramofón je prístroj slúžiaci na prehrávanie gramofónových platní. Jeho vynálezcom je Emile Berliner, ktorý si ho nechal patentovať v roku 1887.

Vyvinul sa z fonografu. Pôvodne bol mechanický (kľukový), neskôr elektrický.

Gramofón obsahuje nasledovné časti: mechanizmus, ktorý otáča platňu dookola na platňovom tanieri a prenosku. Na konci prenosky je tenučká oceľová ihla, ktorá sa pri prechádzaní „kopčekov“, ktoré nesú záznam platne, rozkmitá a vydáva tak veľmi slabý zvuk. Aby však záznam platne bolo počuť, treba použiť zosilňovač. Gramofón mal najväčší rozmach približne v 50. až 80. rokoch.

Výraz „oceľová ihla“ nie je celkom správny, aj keď na starých, výlučne mechanických (neelektrických) gramofónoch z čias medzi svetovými vojnami až do 50 – 60 rokov (v ČSR) sa používal mechanický prevod z takejto ihly priamo na membránu, ktorá bola umiestnená v nezameniteľnej ozvučnici v tvare veľkej „trúby“ – to je vlastne dodnes symbol fonografu. Tu sa však používali šelakové platne s vysokými otáčkami (78 otáčok za minútu), ramienko s takouto ihlou bolo pomerne ťažké, čo nevyhnutne znižovalo životnosť a kvalitu aj tak mäkkého šelakového materiálu.

Prenoska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prenoska

Elektricky ozvučené gramofóny majú na konci ľahkého ramienka, ktoré dosadá na vinylovú platňu s minimálnym tlakom (20 mN, alebo 1 – 5 gramov) takzvanú prenosku – teda menič mechanických kmitov na elektrický signál. Až z tejto prenosky vyčnieva pod veľmi šikmým uhlom tzv. „ihla“, je to však skôr vložka tvaru kovovej trubičky na konci ešte zohnutá do smeru roviny platne – horizontálne, ale na konci tejto trubičky je malý „zúbok“, vlastne hrot prenosky, buď zo zafíru, alebo diamantu, ktorý je veľmi precízne opracovaný a teda šetrí povrch drážky samotnej platne. Keďže prítlak je menší, nižšie sú aj otáčky – pre „single“ platne (malé s 1 – 2 skladbami na stranu) je to 45 ot./min., pre „Long Play“ – dlhohrajúce je to 33 aj tretina ot./min.

Chvenie sa touto trubičkou prenáša na sústavu buď piezoelektrických snímačov (lacnejšie, menší rozsah, väčší prítlak až 5g a väčší výstupný signál), alebo medzi magnetické snímače (drahšie a kvalitnejšie, diamantový hrot, plný rozsah, ale nižšie napätie a navyše v závislosti na rýchlosti otáčania platne, ale toto sa rieši kvalitným tzv. korekčným medzizosilňovačom).

Samozrejme, kvalita závisí aj od výrobcu a toho, čím výrobca v danej prenoske inú konkurenciu. Dôležitý je najmä frekvenčný rozsah, ale aj to, ako budú jednotlivé frekvenčné pásma interpretované. Niekomu môžu vyhovovať plnšie basy, iný dáva prednosť vyrovnanému rozsahu a brilantným výškam.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gramofón