Modrá bridlica premenené horniny fácia modrých bridlíc
Modré bridlice z oblasti Bretagne
Zloženie
Hlavné minerály	modrý amfibol (glaukofán), crossit, riebeckit, kremeň, rutil
Vlastnosti
Textúra	jemnozrnná
Farba	sivomodrá až sivá
Portál vied o Zemi

Modrá bridlica alebo glaukofanit alebo glaukofánová bridlica je premenená hornina typická pre vysokotlakovú a nízkoteplotnú metamorfózu, ktorá predstavuje fáciu modrých bridlíc.

Termín glaukofanit zaviedol roku 1888 chorvátsky geológ Mihal Kispatič^[1]. Termín modrá bridlica zaviedol v roku 1962 Američan Edgar Bailey.

Vznik

Modré bridlice sú príznačné pre subdukčnú metamorfózu, ktorá je spojená so zánikom oceánskej zemskej kôry. Horniny sú pri týchto procesoch vystavené nízkym teplotám v rozmedzí 200 – 500 °C, ale stredným až vyšším tlakom 6 – 18 kbar^[2]. Tieto podmienky zodpovedajú hĺbkam okolo 15 – 18 km. Ich protolitom sú najčastejšie mafické horniny, zriedkavejšie i pelitické alebo kremenno živcové.

Prípadným pokračovaním subdukcie a zvýšeniu teploty nad 500 °C dochádza k vzniku eklogitov. Častým javom sprevádzajúcim modré bridlice je dekompresia a nárast teploty, čo má za následok následnú retrográdnu metamorfózu do fácie zelených bridlíc. V novovzniknutých zelených bridliciach môžu potom byť nájdené relikty lawsonitu a glaukofánu, alebo pseudomorfózy klinozoisitu s albitom a paragonitom po lawsonite^[2].

Minerálne zloženie a vlastnosti

Najvýznamnejším horninotvorným minerálom modrých bridlíc je glaukofán, sodný amfibol s často primiešaným crossitom alebo riebeckitom. Bežnou prímesou sú epidot, rutil, kremeň a iné^[1]. Pre modré bridlice je veľmi typická asociácia glaukofanitu s paragonitom, ktorá vzniká reakciou^[2]:

• albit + chlorit + kremeň → glaukofán + paragonit + voda

Výskyt

V Českom masíve sú modré bridlice prítomné v oblasti Krkonoší, kde majú typickú lokalitu výskytu pri Železnom Brode^[1]. Na Slovensku sú modré bridlice pomerne zriedkavé. Možno ich nájsť v príkrove Bôrky blízko Štítnika a Hnúšte^[3], Hačavy, Bôrky, Lúčky a na Radzime^[4].

Využitie

Modré bridlice nemajú pre národné hospodárstvo žiadne významné využitie^[3].

Referencie

1. ↑ ^{a b c} http://www.geologie.estranky.cz prístup: 12.9.2008
2. ↑ ^{a b c} Putiš, M., 2004; Petrografia metamorfovaných hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
3. ↑ ^{a b} Veľký, J. a kolektív, 1978; Encyklopédia Slovenska II. zväzok písmená E — J. Veda, Bratislava, s. 167
4. ↑ Klein, C., 2006; Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Modrá bridlica