Gepidia, 539-551

Gepidi (z gót. gepid - pomalý) boli východogermánsky kmeň, pôvodom zrejme z južnej Škandinávie. Prvýkrát sa spomínajú v roku 260, keď sa spoločne s Gótmi zúčastnili invázie do Dácie.

Charakteristika

V druhej polovici tretieho storočia sa Gepidi usadili v okolí rieky Tisy, v 4. storočí si ich podmanili Ostrogóti, ktorí sa sem uchýlili po roku 375 z oblasti Čierneho mora, kde ich napadli Huni. Začiatkom 5. storočia Huni prenikli až do Panónie a podmanili si tu miestne kmene. Za vlády kráľa Ardaricha sa gepidskí bojovníci stali rešpektovaným mocenským faktorom a v roku 451 tvorili v bitke na Katalaunských poliach pravé krídlo vojska Hunov. Po smrti Atilu (453) sa Gepidi spojili s Ostrogótmi a o rok neskôr (454) porazili Hunov v bitke pri rieke Nedao. Potom sa usadili v Panónskej panve. V roku 504 ich však ostrogótsky kráľ Theodorich pripravil o časť ich územných ziskov.

Najväčšiu moc mali Gepidi po roku 537, keď sa usadili v bohatých oblastiach okolo Belehradu. V roku 546 sa Byzantská ríša spojila s Langobardami a Gepidi boli z tejto oblasti vyhnaní. V roku 552 utrpeli od Langobardov porážku v bitke pri Asfelde a v roku 567 si ich definitívne podmanili Avari, ktorí položili základný kameň konca tohto germánskeho etnika.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gepidové na českej Wikipédii.