Elasmosaurus - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Elasmosaurus
 ...
Elasmosaurus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Elasmosaurus
Cope, 1868
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Elasmosaurus (v preklade tenkoplatňový jašter) je vyhynutý rod dlhokrkých morských plazov zo skupiny Plesiosauria. Existoval v období vrchnej kriedy. Tento rod zahŕňa 9 druhov a je jedným z 22 rodov, ktoré tvoria čeľaď Elasmosauridae. Tieto plesiosaury sa vyskytovali na území Japonska (Ázia) a Kansasu (Severná Amerika).

Telesné znaky

Elasmosaurus sa vyznačoval dlhým, hadovitým krkom, pomerne malou hlavou, štyrmi plutvami a pomerne krátkym chvostom. Svoje meno tenkoplatňový jašter získal najmä vďaka platničkovým kostiam v okolí panvy.

Elasmosaury boli najdlhšie známe plesiosaury: dosahovali dĺžku až 14 metrov a a ich krk meral neuveriteľných 8 metrov, čo je polovica celkovej dĺžky tela. Krk bol vystúžený 71 stavcami (tieto boli veľmi predĺžené), hrudník 28 a chvost 21.

V pomerne malej hlave mal množstvo ostrých špicatých zubov.

Párenie

Elasmosaurus sa pravdepodobne páril pod vodou, ale napriek tomu dýchal vzduch, takže samice takmer s určistosťou kládli vajcia na súši. Zadnými plutvami jemne vyhrabávali jamky na kladenie vajec, ktoré nimi potom aj zahrabali. Matky a neskôr aj mláďatká sa pri pomalom putovaní do mora mohli stať korisťou dravých suchozemských dinosaurov.

Spôsob života

Elasmosaury vážili cez 2 000 kg. Podľa skamenených zubov sa usudzuje, že sa živili kostnatými rybami, amonitmi a belemnitami (hlavonožce podobné kalmarom). Predpokladá sa, že tak ako sauropody prehĺtali kamienky na to, aby svoju potravu lepšie roztrávil.

Na lov mohli účinne použiť svoj dlhý krk, vedeli ho ponoriť do veľkej hĺbky a účinne tak loviť svoju korisť. Pobrežné oblasti okolo miest ich výskytu neboli pred týmito predátormi vôbec bezpečné.

Objavy

Prvý elasmosaurus bol opísaný podľa Edwarda Drinkera Copa v roku 1868 na základe fosílie objavenej v Kansase, USA. Ostatné fosílie týchto druhov boli objavené v mnohých ďalších oblastiach Severnej Ameriky. V 19. storočí sa Edward Drinker Cope pokúsil vytvoriť model elasmosaura ale posadil hlavu na opačný koniec (na chvost). Túto chybu neskôr odhalil Othniel Charles Marsh a okorenil komentármi, ktoré z Copea a Marsha spravili nezmieriteľných rivalov. Cope v auguste roku 1869 publikoval svoj chybný nákres elasmosaura. To bolo prvýkrát keď ľudia uvideli elasmosaura, ktorý mal dlhý chvost ako mosasaurus.

Druhy

  • Elasmosaurus ischiadicus
  • Elasmosaurus kurskensis
  • Elasmosaurus marshii
  • Elasmosaurus nobilis
  • Elasmosaurus orskensis
  • Elasmosaurus platyurus
  • Elasmosaurus serdobensis
  • Elasmosaurus serpentinus
  • Elasmosaurus hobmopenisus

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elasmosaurus

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

čítajte viac o Elasmosaurus





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk