Drieňovec
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Lučenec
Obec	Ružiná
Prameň	Lučenská kotlina
- poloha	Skalica (les), Budiná
- výška	440 m
- súradnice	48°24′50″S 19°32′06″V / 48,4138°S 19,5350°V / 48.4138; 19.5350
Ústie	Budinský potok, Ružiná (vodná nádrž)
- poloha	Lučenská kotlina, Ružiná
- výška	255 m
- súradnice	48°25′56″S 19°33′24″V / 48,4323°S 19,5567°V / 48.4323; 19.5567
Dĺžka	2,8 km
Rád toku	V.
Hydrologické poradie	4-24-01-1283
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Drieňovec^[1] je potok v regióne Novohrad na území obce Ružiná v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Je to pravostranný prítok Budinského potoka v povodí Ipľa; má dĺžku 2,8 km. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-24-01-1283. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Juhoslovenská kotlina, geomorfologický podcelok Lučenská kotlina^[2].

Prameň

Pramení v lesnom extraviláne v juhozápadnej časti katastrálneho územia obce Ružiná v nadmorskej výške 440 m n. m. na severovýchodnom svahu lesa Skalica, 20 výškových metrov pod hrebeňom, po ktorom prebieha obecná hranica medzi Tuhárom a Ružinou, v okrese Lučenec v geomorfologickom podcelku Lučenská kotlina v regióne Novohrad.

Opis toku

Od prameňa tečie severovýchodným smerom lesným extravilánom Ružinej, po 750 m v nadmorskej výške 342 m n. m. priberá svoj jediný bezmenný ľavostranný prítok, pravým brehom obmýva les Skalica, ľavým brehom les Drieň^[3], vychádza z lesného komplexu do poľnohospodárskeho extravilánu, pravým brehom obmýva pole Košiare a ďalej vstupuje do intravilánu Ružinej; v strede intravilánu pravým brehom obmýva športový štadión a ústi do vodnej nádrže Ružiná a tým aj do Budinského potoka.^[4] Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Juhoslovenská kotlina, v geomorfologickom podcelku Lučenská kotlina^[5]. Preteká v juhozápadnej a v centrálnej časti obce Ružiná.^[6]

Pôvod názvu

Hydronymum Drieňovec má pôvod v názve lesa Drieň v obci Ružiná, v priestore ktorého preteká. Z toponyma Drieň po doplnení formantom -ov-ec bol utvorený názov Drieňovec ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie^[7]; porovnaj názvy vodných tokov napr. Bzovec, Bukovec, Hrabovec, Javorovec, Jelšovec. Názov lesa Drieň má pôvod v charakteristickom výskyte dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas), ktorá sa vyskytuje v pomenovanom lesnom priestore. Názov potoka bol štandardizovaný v roku 1992 v podobe Drieňovec. Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Bukového potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

Referencie