Rozšírenie drávidských jazykov v JV Ázii

Drávidské jazyky je jazyková rodina, ktorými sa hovorí predovšetkým v Južnej Indii a na Srí Lanke.

S indoeurópskymi jazykmi, ktorými sa hovorí na severe Indie, táto jazyková skupina nemá žiadne blízke, spoločné korene. Prirodzene súčasné drávidské jazyky prevzali mnoho slov zo sanskritu a hindčiny. Názov drávidské je odvodený zo sanskritského slova drávida pre juh a používa sa od 19. storočia.

Rodina obsahuje asi 26/27/vyše 30 jazykov. Na web-stránke Ethnologue, známej tým, že považuje nárečia za jazyky, je ich uvedených okolo 75, to však nezodpovedá žiadnej odbornej literatúre.

V Indii sú štyri dráviské jazyky, ktoré sú oficiálnymi úradnými jazykmi: tamilčina, telugčina, malajálamčina a kannadčina. Aj tulčinou, góndčinou a kurukhčinou (oraončina) hovorí v Indii viac, ako milión ľudí.

Bráhujčinou sa hovorí v Pakistane, Afganistane a v Iráne.

Postupnou migráciou veľká skupina ľudí hovorí drávidskými jazykmi aj v Singapure, Malajzii, na ostrovoch Fidži a v Suriname.

Delenia

Vnútorné členenie je sporné. Pôvodne sa delili na dve vetvy (drávida a ándhra), dnes prevažuje delenie na južnú, centrálnu a severnú vetvu (pozri ďalej). N.S. Andronov navrhol delenie na sedem skupín (južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú, centrálnu, góndvanskú, severovýchodnú, severozápadnú) plus jazyky tulu a telugčina sú samostatné jazyky.

Delenie podľa V. Krupu (1996)^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

• severná vetva:
  • kurukhčina (kurukh)
  • malto
  • bráhujčina
• centrálna (stredná) vetva:
  • savarčina
  • telugčina (telugu)
  • góndčina
  • kondčina
  • kui
  • kúvi
  • kolámí
  • naiki
  • gadaba
  • pardži
• južná vetva:
  • irulčina (málo preskúmaná)
  • tamilčina
  • malajálamčina
  • kodagčina
  • kotčina
  • todčina
  • badagčina (málo preskúmané)
  • kannadčina
  • tulčina (tulu)
• nepreskúmané jazyky:
  • korawčina (=kurru)
  • kaikadi
  • burgandi
  • kurubčina
  • bellari
  • koragčina
  • erawčina
  • sarawčina
  • mandčina
  • pengo
  • iné

Delenie podľa nemeckej wiki (E. Kausen, 2005)upraviť | upraviť zdroj

• severná vetva:
  • bráhujčina (bra'uidi) (2.2 mil.)
  • kuruh-malto:
    • kurukhčina (kurukh, oraon, kurka, dhangar) (2 mil)
    • malto (100 tis.)
• centrálna vetva:
  • pardži-gadaba:
    • pardži (100 tis.)
    • gadaba:
      • ollari (10 tis.)
      • konekor gadaba (10 tis.)
  • kolámi-naiki:
    • kolámi:
      • kolámi (100 tis.)
      • naikri (2 tis.)
    • naiki (chanda)
• južná vetva:
  • južná II (južnocentrálna):
    • gónda-kondakui
      • góndčina (gónda) (3.5 mil.)
      • konda-kui:
        • manda-kui:
          • manda-pengo:
            • mandčina (manda) (? tis.)
            • pengo (1 tis.)
          • kui-kúvi
            • kui (700 tis.)
            • kúvi (khond) (300 tis.)
        • kondčina (konda) (30 tis.)
    • telugčina (telugu) (70 mil.)
  • južná I (južná v užšom zmysle)
    • tulu-koraga:
      • tulčina (tulu) (2 mil)
      • koragčina (koraga) (25 tis.)
    • tamil-kannada:
      • kannada-badaga:
        • kannadčina (kannada) (35 mil.)
        • badagčina (badaga) (300 tis.)
      • toda-kota:
        • todčina (toda) (1 tis.)
        • kotčina (kota (2 tis.)
      • tamil-kodagu:
        • kodagu-kurumba:
          • kodagčina (kodagu, coorgi) (120 tis.)
          • kurumba (250 tis.)
        • irulčina (irula) (350 tis.)
        • tamil-malajálam
          • tamilčina (66 mil.)
          • malajálamčina (36 mil.)

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.