A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chválospev alebo hymna (gréc. hymnos - chválospev) je lyrický žáner, druh ódy. Pôvodne hymnou ospevovali bohov a dodnes ma charakter velebenia, chvály. Básnici v nej vždy vyjadrovali krásu, dobro, ušľachtilosť, vznešené myšlienky. Hymna je žánrom vysokého štýlu, lebo autor oslavuje a velebí taký objekt, ktorý je sám osebe zárukou estetickej kvality. Spomedzi poetických foriem má najmenej osobnostný charakter.
Pôvod
Jej vznik siaha až do starovekej Indie a Egypta. Neskoršie žáner obnovili rapsódovia v antickom Grécku. Aj kresťanská cirkev postavila tento žáner do samého centra básnickej tvorby. Najznámejšou hymnou kresťanskej literatúry je Pieseň stvorenstva (prekladá sa ako Pieseň slnka), ktorú vytvoril sv. František z Assisi. Chváli v nej všetko stvorenstvo ako dokonalé dielo Pána a zároveň opisuje aj krásu prírody. Báseň sa dodnes pokladá za prvé významné dielo talianskej poézie. Z vývinového aspektu je dôležité, že z textu vyžaruje radosť - prebytok kladných hodnôt.
Prebásnené hymny Gorazda Zvonického
Za najväčší prekladateľský prínos slovenského básnika saleziána Gorazda Zvonického môžeme pokladať breviárové hymny, ktoré prebásnil z latinského originálu. Vyšli v troch zväzkoch pod názvom Hymny na posvätenie času. Prvý a druhý zväzok vyšiel v roku 1975 a tretí o rok neskôr (1976). Niektoré z preložených hymnov boli zhudobnené a vyšli aj knižne pod názvom Výber zhudobnených hymnov na posvätenie času so sprievodom organa.[1]
Hymna dnes
Tento žáner znovuobjavil anglický romantizmus; azda najkrajšou a najdokonalejšiu hymnu napísal Percy Bysshe Shelley. Emócie a silné city, charakteristické pre romantizmus, možno dobre vyjadriť práve chválospevom. V tomto období vznikli aj národné hymny, ktoré majú ceremoniálnu funkciu a sú súčasťou osláv štátnych sviatkov a iných významných udalostí. Autorom slovenskej hymny je Janko Matúška, hymny písal aj Pavol Országh Hviezdoslav (Hymny a žalmy), ale aj Emil Boleslav Lukáč.
Referencie
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Príspevok Gorazda Zvonického k pokoncilovej liturgickej reforme. Don Bosco dnes, 2013, roč. XLIV, čís. 3, s. 26 – 27. Dostupné online . ISSN 1338-4201.
Zdroj
Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy, ISBN 80-85452-52-9
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk