A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Brutovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Levoča |
Región | Stredný Spiš |
Nadmorská výška | 864 m n. m. |
Súradnice | 49°05′14″S 20°46′34″V / 49,087222°S 20,776111°V |
Rozloha | 13,68 km² (1 368 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 145 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 10,6 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1268[3]/1319[4] |
Starosta | Mária Petreková[5] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) |
PSČ | 053 73 |
ŠÚJ | 526410 |
EČV (do r. 2022) | LE |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 95 053 73 Brutovce |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 469 91 22, 0 908 577 381 |
Fax | 469 91 23 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Brutovce | |
Webová stránka: Brutovce.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Brutovce sú obec na Slovensku v okrese Levoča.
Erb obce
Podkladom pre návrh obecného erbu bola obecná pečat, pochádzajúca z druhej polovice 17. storočia. Odtlačok typária z roku 1667 je uložený v Krajinskom archive v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečati (MOL Budapest V - 5 Altenburger Pecsét-gyüjteménye). Na pečati s kruhopisom SIGILLUM PAGI BRUTOCZ 1667 (Pečať obce Brutovce 1667) je vyobrazený stojaci svätec v pravej BRUTOVCE /LE/ ruke držiaci palmovú vetvičku a v lavej ražeň. Vzhľadom na autentickosť a vek tohoto znamenia bolo odporučenė obecnému zastupitelstvu, aby sa stalo základom a východiskom pri tvorbe obecného erbu. Ideový návrh na erb spracoval PhDr. Peter Konya a grafický návrh Firma L.I.M., Prešov
Erb Brutoviec je zobrazený nasledovne: v modrom poli neskorogotického štítu je umiestnená strieborná (podľa heraldických pravidiel zobrazená ako biela) postava svätca - sv. Vavrinca, so zlatou (žitou) palmovou vetvičkou v pravej a zlatým (žltým) ražňom v lavej ruke. Sv. Vavrinec sa stal patrónom obce, bol mu zasvätený pôvodný kostol a jeho meno niesla aj prvá osada z ktorej sa neskôr vyvinuli Brutovce.
Diakon a rimsky mučeník sv. Vavrinec strážil poklady rimskeho prestolného chrámu. Keď sa o jeho úlohe dozvedeli zločinní fudia a žiadali ho o vydanie pokladov, postavil sa im hrdinsky na odpor. Tento bol podľa legendy potrestaný uškvarením na kovovom ražni. Mučenicka smrt a odvaha ho vyzdvihli medzi svätcov. Ludia ho zároveň uctievali aj ako ochrancu chovateľov dobytka.
Druhá legenda, viažúca sa k menu sv. Vavrinca hovori, že bol jedným zo žiakov Metodových, tzv. sedmipočetnikov. Pochádzal z Grécka. Počas vlády kráľa Svätopluka ho vyhnali z územia Veľkej Moravy a predali v Benátkach židovským kupcom. Od nich sv. Vavrinca vykúpil byzantský cisár Bazil I. a poslal ho šíriť evanjelium Slovanom žijúcim v Grécku.
Brutovčania si svojho patróna každoročne pripominajú 10. augusta starobylou piesňou: Budiž zvelebený účastný svätý..." Sochu má umiestnenú na hlavnom oltári v rimskokatolickom kostole.
Prírodné a zemepisné pomery
rutovce sa nachádzajú vo východnej časti Levočských vrchovy D doline Kunišovského potoka a Rovinky. Hladko modelovaný povrch chotára tvoria flyšové súvrstvia. Najjužnejšie okraje ohraničuje pamätná Spišská hora v nadmorskej výške 1056 m.
Brutovským chotárom južne prechádzajú aj tri horské hrebene, Pravé sa uberá južným smerom a prechádza po hranici brutovského chotára s Olšavicou cez horu Poprečeň, Šibeň, Babiu horu, Žolnák. Prašivú, Michaličku, až ku vyšnoslavkovskej Smrekovici. Robi tak prirodzenú spojnicu Levočských hôr s Braniskom. Celá časť uvedeného ramena prechádzajúca brutovským chotárom je odlesnená.
Na vedľajšej rázsoche postupujúcej východným smerom sa vypínajú vŕšky Barloch, Košarky, Okrúhly hrib, Raisov hrb, Čeršla, Kožinec (842 m n. m.). Všetky k juhovýchodu smerujúce stráne sú poľnohospodársky oddávna využívané ako role, lúky a pasienky. Červený smrek môžeme nájsť na Kožinci, Úboči a Suchom dole. Severnú stranu pokrývajú husté, prevažne ihličnaté lesy. Tu boli objavené na niekoľkých miestach stopy po osídleni. Z týchto osád sa zachovala iba lokalita Verch.
Na l'avej strane sa vypína hora Javor, Gadžina, Bišár (981 m n. m.), Slemov (921 m n. m.) a Strieborná (949 m n. m.). Táto trasa prechádza najskôr kultivovanou plochou výdatných horských lúk. Na území Za Javor sa stretávajú brutovské lúky na západe s ol šavskými a na východe s lúkami, ktoré patrili v minulosti obyvateľom Blažoviec a Tichého Potoka. Priaznivé životné prostredie umožňuje rozšírenie drobnejšej zveriny - zajacov, sŕn, diviakov a aj vtáctva. Najrozšírenejšie sú holuby
V porovnaní s olšavickým, od slnka odvrátenejším a severným
vetrom otvorenejším chotárom, je brutovský chotár teplejši. Do olšavického chotára lahšie vnikajú chladné vrstvy vzduchu od Tatier a od Severného l'adového mora, ktoré neraz predčasne ochladzujú povrchové vrstvy pôdy.
Zachovali sa aj pôvodné historické chotárne názvy, ktoré svedčia o vývoji obyvatelstva. Spomeňme aspoň niektoré - les Džobaj, ktorého názov je zrejme odvodený od nárečového slova džobac" - zobať - zvuku, ktorý sa ozýval z lesa. Filova - názov lúky a lesa, pochádzajúci od ich vlastníka - Fila, ktorý žil podľa J. Vencka v Bijacovciach v rokoch 1651 a 1666. Birošovská lúka - tento názov je asi odvodený od maďarského slova „biró" - richtár, sudca, teda ide o lúku patriacu richtárovi. Gadžina - slovo gad, had zastupovalo v tomto chápani miesto kde žili rôzne plazy, resp. rôzna „háved". Gelanská - môžeme uvažovato gréckom pôvode tohoto názvu, napr. od gréckeho osobného mena Geloonis m. grécky Gelon, syn Hieronyma II. Druhu alternativu môže tvoriť latinské slovo gelu, ktoré sa vyskytuje najmä v ablative vo význame - „lad, mráz, treskúca zima".
Hala - názov označuje „holý" nezalesnený pasienok v horách. Harb - vo význame hrb, hrbol, pahorok. Jamy - tento chotárny názov je všeslovanskej i praslovanskej proveniencie. Napr. u Srbov je rozšírený denominál na - iti: jamiti (kopat jamu). Pozoruhodné je, že názov Jama sa zhoduje s gréckym slovom amé" (lopata). Peter Skok uvádza i slovný základ jam" s významom kopať. Kunišov - tento názov nevieme presne identifikovat. Poznáme dedinu s po dobným názvom Kunešov, ktorá leží na západ od Kremnických Bani. Kruchý jarok - ide o netrvanlivý vyschýňajúci potôčik. Kulbákov harbek - názov je odvodený od slova „kulbaka", ktorý označuje vysoké sedlo. Polohu vyššie položeného sedla možno lepšie pozorovať z cesty vedúcej zo Suchého dolu, od Gelanskej cez Roveň. Sedlový vŕšok dostal svoj názov od svojej polohy leží pri sedle. Syč- pôvodne názov lesa, dnes lúky, je odvodený od syčania plazov, ktoré sa tam zrejme vyskytovali. Rovnaký názov majú i v Bijacovciach. Želiarska - časť chotára, na ktorej väčšinou robotovali chudobni želiari.
Valkova dolina - môžeme predpokladať, že názov pochádza od mena vlastníka Valka. V našej lokalite je meno Valko oblúbené, no posledný občan tohoto mena zomrel po roku 1960. Za vrátky - tak sa nazývali role, ktoré ležali za cestným priepustom nazývaným Vrátka. Tento názov sa preniesol i na ďalšie role, ktoré ležali za vrátami dedinských stodol. Za suchý mlyn - názov sa traduje pre miesta, kde stál pôvodný suchý mlyn". Tento bol v prevádzke vtedy, ked kvôli suchému potoku nemohol mliet riečny mlyn a v doline bolo potrebné niečo urýchlene zomlieť. K pohonu mlyna používali konský záprah. Tamten Koniec - ide o najsevernejšiu časť dediny, rozloženú okolo výdatného prameňa. Zaujímavosťou je, že väčšina gazdovstiev mala okná obrátené nie k východu, ale k západu slnka.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Brutovce.sk: Obec Brutovce
- ↑ MOŠ/MIS
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brutovce
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk