Briač
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Krupina
Obec	Krupina, Čekovce, Bzovská Lehôtka, Bzovík
Prameň	Krupinská planina, Krupina
- poloha	Závozská vrchovina, Dolina
- výška	521 m
- súradnice	48°23′21″S 19°07′39″V / 48,3892°S 19,1275°V / 48.3892; 19.1275
Ústie	Krupinica
- poloha	Krupina, Krupinská planina
- výška	245 m
- súradnice	48°19′36″S 19°03′54″V / 48,3266°S 19,0651°V / 48.3266; 19.0651
Dĺžka	9,0 km
Rád toku	IV.
Číslo hydronyma	4-24-03-432
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Briač^[1] je potok v regióne Hont v meste Krupina a v obciach Čekovce a Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji a okrajovo aj v obci Bzovská Lehôtka v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji. Je ľavostranným prítokom Krupinice, ktorá je ďalej prítokom Ipľa; má dĺžku 9,0 km.^[2] Je vodným tokom IV. rádu. Číslo hydronyma: 4-24-03-432. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Krupinská planina, geomorfologické podcelky Závozská vrchovina a Bzovícka pahorkatina.^[3]

Prameň

Pramení v nadmorskej výške 521 m n. m. v blízkosti obecnej a zároveň aj okresnej hranice v severovýchodnej časti územia mesta Krupina v okrese Krupina a v juhozápadnej časti územia obce Bzovská Lehôtka južne od lesa Dolina v okrese Zvolen, na okraji lesného extravilánu v Banskobystrickom kraji, v geomorfologickom podcelku Závozská vrchovina.

Opis toku

Od prameňa tečie juhozápadným smerom väčšinou poľnohospodárskym extravilánom a tento smer si zachováva až do svojho zaústenia do Krupinice s výnimkou svojho záverečného úseku. V nadmorskej výške 499 m n. m. priteká na trojchotárnik obcí Bzovská Lehôtka v okrese Zvolen, Krupina a Čekovce v okrese Krupina, pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Krupina a obcou Čekovce, v nadmorskej výške 437 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva samotu Gerlach ležiacu na území obce Čekovce, v nadmorskej výške 371 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Mačací vŕšok so 488 m n. m., pravým brehom obmýva osadu Briač s roztrúsenou zástavbou, v nadmorskej výške 307 m n. m. priteká na trojchotárnik mesta Krupina a obcí Čekovce a Bzovík, ďalej pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Krupina a obcou Bzovík v okrese Krupina, v nadmorskej výške 277 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom v pravidelnom meandre obmýva úpätie vrchu Ostrý vrch s 299 m n. m., v nadmorskej výške 250 m n. m. opúšťa obecnú hranicu medzi obcou Bzovík a mestom Krupina, vteká na územie mesta Krupina a po 150 m v nadmorskej výške 245 m n. m. ústi do Krupinice ako jej ľavostranný prítok v povodí Ipľa.^[4][5][6][7] Potok Briač pramení na okraji lesného extravilánu a väčšinou preteká územím poľnohospodárskeho extravilánu a to z väčšej časti po obecnej hranici mesta Krupina, obcí Čekovce a Bzovík a v malom rozsahu i obce Bzovská Lehôtka a ústi na území mesta Krupina južne od mestského intravilánu; preteká geomorfologickým celkom Krupinská planina v dvoch geomorfologických podcelkoch: v hornej severovýchodnej časti toku (necelá polovica toku) Závozská vrchovina a v dolnej juhozápadnej časti toku (viac ako polovica toku) Bzovícka pahorkatina.^[8]

Pôvod názvu

Názov vodného toku Briač má pôvod v názve samoty rovnakého názvu Briač. Názov samoty bol prenesený bez osobitného formantu (bez zmeny) i na vodný tok.^[9] Názov samoty Briač sa objavuje už v listine z roka 1238, ktorou bolo potvrdené, že krupinskí mešťania platili ročne clo bzovíckemu opátovi za pozemok vo vlastníctve bzovíckeho opátstva. V texte listiny sa spomína pozemok s názvom Brack. Vývoj názvu: 1238 Brack pozemok → 1244 Brech → 1885 Brjač → maď. Brecs^[10] → 1981 slov. Briač (dnes samota v Krupine aj v Bzovíku). Podľa M. Majtána a P. Žigu je pôvodný apelatívny význam osadného názvu Briač nejasný.^[2] Toponymum Briač zrejme súvisí s viacerými toponymami zo slovného základu brija vo význame odvar, riedka kaša z ovocia,^[11] napr. štandardizované názvy: Brija (vrch v Tatranskej Javorine v Spišskej Magure), Briava (vrch, Čadca), Briavsky potok (prítok Kysuce) a ešte neštandardizované názvy: Brija (vrch, Poprad), Bryjovka (pasienok a pole, Haligovce), Bryjovské pole (pole, Lesnica), Bryjovský potôčik (lúka, Lesnica), Bryjova dolina (pole, Lesnica), Na Bryjovu dolinu (pasienok, Lesnica), Solisko v medzi Brejkov (pole, Turzovka), Bryačka (pole, Zákopčie), Na Bryačke (pole, Zákopčie).^[12] Toponymum Briač vzniklo z apelatíva brija alebo z osobného mena Brija rozšírením slovného základu o formant -áč/-ač, ako napr. zabíjač/zabijač, brucháč, hrbáč, krájač. Apelatívum brija je v súčasnosti vysunuté na okraj slovenskej slovnej zásoby a prežíva už iba vo vybraných nárečiach. Najstarší listinný doklad o výskyte názvu dnešného mesta Krupina v podobe Corpona je z roka 1380 a teda je mladší ako najstarší listinný doklad o výskyte pozemkov Briač, ktorý je z roka 1238, čiže dnešnej samoty mesta Krupina.^[13] Hydronymum Briač bolo štandardizované v roku 1977.^[14] V dnešnej slovenskej hydronymii je hydronymum Briač jedinečným názvom (október 2023).

Referencie