A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aténska demokracia alebo klasická aténska demokracia je označenie pre politické zriadenie mestského štátu Atény v 6. - 3. storočí pred Kr. Bola to demokracia (v širšom zmysle slova), presnejšie (zhruba od roku 508 pred Kr.) priama demokracia.
Ako začiatok aténskej demokracie sa udávajú roky:
- 590 pred Kr. (Solónove reformy; 561/558 - 510/508 Solónov systém dočasne vystriedala tyrania Peisistrata a Hippiasa)
- 508/507 pred Kr. (Kleistenove reformy) - najčastejší dátum
- 462/461 pred Kr. (Efialtove reformy; prinajmenšom začiatok vyspelej aténskej demokracie)
Ako koniec aténskej demokracie sa udávajú roky:
- 322 pred Kr. (prinajmenšom koniec vyspelej aténskej demokracie)
- 262 pred Kr. (pričom demokracia nebola dočasne prítomná v rokoch 322 - 307 pred Kr.)
Vymedzenie začiatku sťažuje aj skutočnosť, že je často sporné, ktoré jednotlivé inštitúcie treba pripísať ktorej osobnosti.
Dejiny
O Solónovom systéme (590 - 561/558 pred Kr.) pozri Solón. Po tyranii Peisistrata a Hippiasa (561/558 - 510/508 pred Kr.) sa vlády zmocnil Kleistenes.
Kleistenes vykonal reformu Solónovej ústavy (508/507 pred Kr.): Rozdelil obyvateľov podľa územnej príslušnosti (bydliska) - nie podľa rodovej a kmeňovej ako doteraz. Základná jednotka novej územnej organizácie sa nazývala "démos", išlo o nerovnomerne rozdelené samosprávne obvody. Na vyššej úrovni bol aténsky mestský štát rozdelený na tri oblasti: mesto, vnútrozemie, pobrežie a každá z nich na 10 trittyí. Vždy jedna trittya z mesta + jedna z pobrežia + jedna z vnútrozemia tvoria tzv. fýlu, celkovo je teda 10 fýl. Všetci občania (okrem otrokov, cudzincov a žien) si boli rovní, každý občan mal právo voliť a zastávať úrady. Úrady boli obsadzované žrebovaním, okrem úradu stratéga, ktorý bol volený z každej fýly z najvhodnejších kandidátov, čím vznikol zbor 10 stratégov. Tento zbor v čase vojny velili aténskemu vojsku, v čase mieru mal na starosti výcvik obyvateľov a podobne. Politické inštitúcie Solónovej ústavy zostali zachované s jedinou výnimkou: Rada 400 bola zmenená na Radu 500 (nazývanú aj búlé; 50 zástupcov z každej fýly), ktorá pripravovala zasadania eklézie. Na dôležitosti získalo ľudové zhromaždenie (eklézia), na ktorom mal možnosť účasti a návrhov každý dospelý občan. Riešili sa tu spory, volili úradníci, rozhodovalo sa o otázkach vojny a mieru. Občania sa stretávali na agore, ktorá ležala na sever od Akropoly. Kto chcel rozhodovať o politických otázkach, musel sa osobne zúčastniť všetkých rokovaní; takýto systém sa nazýva priama demokracia. Kleistenes zaviedol aj všeľudové hlasovanie zvané ostrakizmus (prvý raz použité r. 488 pred Kr.), ktoré je definované ako hlasovanie o tom, či vyobcovať politika na 10 rokov do cudziny tak, že pritom nestratí ani majetok ani občianske práva.
V roku 462/461 pred Kr. uskutočnil reformy Efialtes. Zbavil moci areopág (ostala mu len jedna funkcia) a kontrolu úradníkov presunul na Radu 500, ľudové zhromaždenie a ľudový súd. Od tohto okamihu definitívne môžeme hovoriť o aténskej demokracii, vhodnejšie však o vyspelej aténskej demokracii.
V rokoch 443 až 429 pred Kr. bol každoročne za stratéga zvolený Perikles, za ktorého Atény zaznamenali značný rozmach. Perikles bol veľký zástanca demokracie. Aby sa všetci občania - aj najchudobnejší - mohli zúčastniť na politickom živote, zaviedol za účasť na ľudových zhromaždeniach diéty. Diétami platil aj úradnícke miesta. Chudobným mimochodom umožnil aj bezplatný prístup k divadlu a na náboženské slávnosti. Pozri aj článok Perikles.
V roku 322 pred Kr. sa definitívne skončila vyspelá demokracia. V rokoch 322 - 307 pred Kr. aténska demokracia zanikla (macedónska nadvláda; Antipatros zaviedol oligarchiu), v roku 307 pred Kr. bola obnovená v pozmenenej podobe, v roku 262 pred Kr. (obnovenie macedónskej nadvlády) zanikla úplne.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk