Herakles a Aténa 520 až 510 pred Kr. z etruského mesta Vulci.

Amfora (starogr. ἀμφορεύς, ἀμφιφορεύς – amforeus, amfiforeus – „nosený z obidvoch strán“, lat. amphora – amfora) je druh nádoby s charakteristický vzhľadom a veľkosťou. Používali sa už v neolite. Prepravovali sa v nich tuhé (obilie) aj tekuté látky ale hlavne víno a olej. Najčastejšie sú z keramiky, ale sú aj z kovu a zriedka z kameňa a skla. V starovekom Grécku boli amfory predmetom maliarskeho umenia a bohato sa zdobili. Amfora bola štíhla, mala dve vertikálne uši. Hrdlo nádoby bolo oproti telu výrazne užšie. Vzhľad sa od obdobia a miesta mierne odlišoval.^[1]

V starovekých Aténach dostávali víťazi na panathenajských hrách tzv. panathenajské amfory, keramické vázy naplnené jemným olejom z olív pestovaných v posvätných hájoch. Boli približne pol metra vysoké, na jednej strane boli ozdobené zobrazením príslušnej súťažnej disciplíny a na druhej zobrazením bohyne Atény (napr. víťaz v behu na jedno stadion dostal 50 takýchto amfor, víťaz v pankratiu 40, víťaz v inej disciplíne 30).^[2]

Grécka amfora mala objem asi 38,8 litra, rímska bola menšia 25,5 l.^[3]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amfora

Pozri aj

• Typológia starogréckej keramiky