Žltá farba ukazuje semitsko-hamitské jazyky

Afroázijské jazyky (staršie: semitsko-hamitské jazyky alebo hamitsko-semitské jazyky) je jedna z najvýznamnejších jazykových rodín sveta.

Hovorí nimi asi 340 miliónov ľudí v celej severnej Afrike, na Blízkom východe až po Perzský záliv. Z etnického hľadiska sem patria ľudia europoidnej rasy, ale v Afrike aj negroidná rasa.

Semitsko-hamitské etniká v severnej Afrike a na Blízkom východe sídlia od nepamäti, nie je jasné odkiaľ z týchto dvoch oblastí (Blízky východ či severovýchodná Sahara) pôvodne prišli.

Delí sa na tieto vetvy:

• semitské jazyky (napr. akkadčina, arabčina)
• egyptčina
• berberské jazyky (berbersko-líbyjské jazyky)
• kušitské jazyky*
  • západokušitské jazyky (omotské jazyky)
  • vlastné kušitské jazyky
• čadské jazyky

(*) Niektorí lingvisti považujú kušitské jazyky za jednu vetvu, iní za uvedené dve vetvy.

Pôvodný jednotný afroázijský jazyk sa rozpadol asi pred 10 000 rokmi, čo je tak dávno, že akékoľvek pokusy zistiť príbuznosť s inými jazykovými rodinami sú prakticky nemožné.

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.