Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. Je to napísané pomerne chaoticky a málo zrozumiteľne pre laika, chcelo by to značne prepracovať

3G (alebo 3-G) je skratka pre tretiu generáciu mobilných technológií. Často sa týmto výrazom nesprávne nazýva technológia UMTS. Služby spojené s touto generáciou predstavujú schopnosť prenášať hlas (telefónny hovor) i dáta (sťahované dáta, e-maily, správy).

Mobilné technológie 3G pracujú v pásme 2,1 GHz a umožňujú využívanie väčšieho počtu služieb, ako je napr. rýchly prenos dát (internet) pomocou nadstavby siete 3G (HSDPA - z angl. High Speed Download PACKET Access, ktorého teoretické maximum je 14,4 Mbit/s (1.8 MB/s).

Nástup 3G (ako „vlajková“ aplikácia tejto generácie sú označované videohovory) bol oneskorený v dôsledku očakávania vysokých ziskov z jej nasadenia a následných vysokých súm, ktoré boli ochotní telekomunikační operátori za licencie pre tieto služby zaplatiť. Tieto poplatky ich finančne veľmi zaťažili a oneskorili samotný nástup technológií 3G najmä v Európe. Výnimku tvorilo Japonsko a Južná Kórea, ktoré pred predajom drahých licencií dali prednosť rýchlemu vývoju IT infraštruktúry.

Prvou krajinou, ktorá zaviedla 3G, bolo Japonsko. V roku 2005 používalo mobily tretej generácie v tejto krajine 40 % používateľov a v roku 2006 sa očakával nástup nasledujúcej generácie 3,5 G s prenosovou rýchlosťou 3 Mbit/s. Ukázalo sa však, že hlavnou využívanou službou nie sú videohovory, ale sťahovanie hudby, ktoré poskytujú špecializované firmy ako sú KDDI, EZchakuuta a Chaku Uta Full services.

Mobilné siete tretej generácie nie sú sieťami podľa štandardu IEEE 802.11, ale sú určené pre osobné zariadenia ako PDA a mobilné telefóny.

Na Slovensku spustili mobilní operátori komerčnú prevádzku sietí 3G začiatkom roka 2006: Orange 17. marca 2006, T-Mobile 25. januára 2006 a O2 18. júla 2011.^[1]

Referencie