Žiarovka

Rez žiarovkou
1. Sklenená banka
2. Náplň: zriedený inertný plyn
3. Volfrámové vlákno
4. Prívodný drôt
5. Prívodný drôt 2
6. Nosný drôt
7. Sklenená nosná konštrukcia
8. Spoj prívodu a závitu
9. Závit do objímky
10. Izolácia
11. Spodný kontakt do objímky

Žiarovka je druh elektrického svetelného zdroja, v ktorom sa svetlo vytvára rozžeravením odporovej špirály vo vákuu, alebo inertnom plyne pomocou elektrického prúdu. Výrazom žiarovka sa v súčasnosti označujú aj iné zdroje svetla (LED, žiarivka...) umiestnené v puzdre, svojím tvarom pripomínajúce klasickú žiarovku, slúžiace na rovnaký účel, s rovnakou napájacou päticou.

Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky sa datujú do roku 1854, keď prvý odporový zdroj svetla vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba Joseph Swan z Newcastle vo Veľkej Británii v roku 1878 a Thomas Edison v USA v roku 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania vodiča elektrickým prúdom, ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote vlákno žiarovky žiari ako absolútne čierne teleso v infračervenom, ultrafialovom a viditeľnom spektre. Sklenená banka žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.

Pôvodné Edisonove žiarovky mali uhlíkové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva volfrámová zliatina, ktorá lepšie odoláva vysokým teplotám. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2 500 °C, keď wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno nezhorelo, je umiestnené v sklenej banke, z ktorej je vyčerpaný vzduch. Podtlak by však spôsobil nebezpečnú implóziu pri náhodnom rozbití banky, preto býva vákuum nahradené inertným plynom pod nízkym tlakom napr argón. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri halogénová žiarovka).

Žiarovka spotrebuje len malú časť príkonu na svetlo. Až 92 % energie vyžiari v iných spektrách a ako teplo.

Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách príkonu 25, 40, 60, 75, 100 a 150 wattov (W). Svetelný tok klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 lm, pre 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej účinnosť (pomer svetelného toku a príkonu) je pre 25 W žiarovku 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.

Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1 000 hodín. Sklená banka má dve základné úpravy – číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj na dekoratívne účely – v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovanej pätice - napr. kovového závitu E 27 alebo E 14.

Dnes sa žiarovky nahrádzajú (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) výbojkami alebo žiarivkami. V poslednom období sa začínajú presadzovať luminiscenčné diódy.

Zo žiarovky sa neskôr vyvinula elektrónka, ktorá bola základom elektronických prístrojov až do vynálezu tranzistora.

Efektivita rôznych druhov žiaroviek

Svetelný tok	Typ žiarovky
	LED žiarovka	kompaktná žiarivka	halogénová žiarovka	klasická žiarovka
50 lm	1,2 W
100 lm				15 W
150 lm		4 W		20 W
200 lm	2 W	5 W	18 W	25 W
250 – 400 lm	3 W	6 – 7 W		30 – 35 W
400 – 450 lm	4 W	8 – 9 W	28 W	40 W
500 lm	5 W	10 W	35 W	50 W
550 – 700 lm	6 W	11 – 12 W	42 W	60 W
800 lm	7 W	14 – 15 W		65 W
900 – 950 lm	8 W	16 – 17 W	52 W	75 W
1 100 - 1 200 lm	10 W	18 W	70 W	90 W
1 200 – 1 300 lm	13 W	20 W	80 W	100 W
1 500 lm	15 W	23 W		120 W
1 800 lm		27 W
2 100 lm	18 W	33 W	105 W	150 W
2 800 lm			140 W	200 W

Pozri aj

• Halogénová žiarovka
• Výbojka
• LED

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Žiarovka
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiarovka