A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Žarnov je praveký ručný kamenný mlynček na obilie.
Žarnov pozostával zo sady dvoch mlecích kameňov tvaru valcovitých diskov. Spodný kameň - ležiak bol pevný. Horný kameň - behúň bol na spodný kameň zabrúsený a na ležiaku sa otáčal pozdĺž osového čapu. Mlynček sa roztáčal ručne, pomocou dreveného kolíka zasadeného do otvoru na obvode behúňa. Najstaršie žarnovy nemajú otvor pre kolík a predpokladá sa preto, že boli roztáčané pomocou remeňa alebo povrazu upevneného na obvode behúňa. Obilie sa do mlynčeka sypalo stredovým otvorom v behúni, okolo čapu, ktorý nevyplňoval celý priestor otvoru v behúni.
Vynález žarnova
Od neolitickej revolúcie tvorilo zrno divokých tráv a neskôr aj obilie podstatnú súčasť potravy. Zrno aj obilie sa konzumovali spravidla rozdrvené či rozomleté. Najstarším nástrojom na spracovanie zrna bolo jednoduché kamenné drvidlo, zložené z dvoch kameňov. Na väčší kameň sa nasypalo zrno a menším kameňom sa pohybom od seba a k sebe roztieralo. Práca s drvidlom bola namáhavá a zdĺhavá, zvlášť, pokiaľ bolo potreba vyrobiť múku, nie len hrubo nadrvený „šrot“. Zhotovenie kilogramu múky trvalo 1-3 hodiny.[1] Od piateho storočia pred Kr. sa začali šíriť tzv. mlynčeky gréckeho typu. Boli to vlastne zväčšené a zdokonalené drvidlá. Ťažký horný trecí kameň bol opatrený dlhou rukoväťou a kývavý pohyb okolo osi mimo trecí kameň zaisťovalo viac ľudí, spravidla otrokov. Otvorom v hornom kameni prepadávalo obilie postupne medzi oba kamene a drvilo sa na múku. V Čechách sú doložené „barbarizované mlynčeky gréckeho typu“, používajúce podobné princípy, ale vyhotovené v menšom prevedení pre jedného človeka.
Komu pripísať vynález rotačného mlynčeka nie je zatiaľ celkom jasné. Objavili sa v 3. – 2. storočí pred Kr. v Taliansku a v Španielsku. K sprostredkovaniu idei rotačného mlyna medzi Stredomorím a strednou Európou došlo skôr cestou ibersko-juhogalsko-severogalskou, než priamym kontaktom cez Alpy. Každopádne sa žarnovy v keltskom prostredí ujali a v poslednom storočí pred koncom letopočtu značne rozšírili.
Žarnovy v stredoveku a novoveku
Ručné kamenné mlyny boli na Morave používané až do začiatku 20. storočia.[2]
Na fotografii z Číny je zachytený novodobý žarnov predávaný v roku 2010 na trhu v Chaj-kchou. Podivuhodná je ako funkčná podobnosť s Keltským žarnovom (vysoký a ťažký behúň, zahĺbenie behúňa pre ľahšie nasypanie obilia, otvor v boku behúňa pre kolík, ...), tak ak kľuka, ktorá slúži na roztáčanie žarnova. Z hľadiska ergonómie ovládania je pravdepodobné, že takto mohol byť riešený pohon aj pri mlynčekoch doby laténskej.
Referencie
- ↑ Beranová M.: Jídlo a pití v pravěku a ve středověku, Academia, Praha 2007, ISBN 80-200-1340-7
- ↑ Procházka, A.: Gallská kultura na Vyškovsku, Slavkov, 1937
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žernov (mlýnek) na českej Wikipédii.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk