Študentský domov Jura Hronca
Bernolák
internát
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°09′23″S 17°07′16″V / 48,156368°S 17,121188°V / 48.156368; 17.121188
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Študentský domov Jura Hronca je vysokoškolský internát v Bratislave na Bernolákovej ulici č. 1.

Navrhli ho architekti ing.arch. Ľudovít Jendreják, ing.arch. Ferdinand Konček, ing.arch. Iľja Skoček, ing.arch. Ľubomír Titl a ing.arch. Georg Thursunov v roku 1960 a realizácia prebehla v rokoch 1961 – 1967. Za architektonický návrh dostali cenu Dušana Jurkoviča.^[1]

Internát Jura Hronca, študentmi nazývaný aj „Bernolák“ bol postavený v dôsledku narastajúceho počtu vysokoškolských študentov v Bratislave, a teda naliehavej potrebe ich ubytovania.

Prvotné štúdie

Boli zadaním pre študentov Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej, na Katedre architektonickej tvorby. Tie boli následne spracované pracovníkmi KPÚ pre bytovú výstavbu v Bratislave. Internát bol prvý z plánovanej výstavby nových ubytovacích zariadení pre študentov v Bratislave.

Poloha

Internátny komplex je projektovaný na kapacitu 2 000 študentov na malom pozemku v centre mesta Bratislava ohraničenom Legionárskou, Radlinského, Bernolákovou ulicou a Kmeťovým námestím.

Poloha internátu bola determinovaná najmä rozširujúcim sa vysokoškolským areálom na Námestí slobody, vtedajšom Gottwaldovom námestí. Vzhľadom na pomerne malú parcelu cca 2 ha a veľké investičné nároky mali projektanti neľahkú úlohu čo najefektívnejšie využiť daný priestor. Vznikla tak zaujímavá hmotová kompozícia efektne vyjadrujúca vnútornú dispozíciu. Predpokladaný vysoký rozptyl ubytovaných študentov pri vstupe do budovy je šikovne riešený umiestnením do málo frekventovanej ulice.

Kompozičné riešenie

Hlavná hmota je riešená ako výšková budova s fasádou tvorenou pravidelným rastrom okien. Tá je priestorovo členená na dve rovnocenné časti, ktoré spája subtilná hmota presklenej chodby na každom podlaží, vyvolávajúcej pocit premostenia medzi oboma časťami. Prepojenie je vzdušné, odľahčujúce ťažkopádnu hmotu ubytovacích traktov. V hmotách stavby sa uplatňuje výšková gradácia. Nižšie objekty sú situované do ulice Radlinského a tým uvoľňujú hustú zástavbu v okolí dopravného uzla Račianske mýto.

Dispozičné riešenie

Lôžková časť je umiestnená vo výškovej budove. Jej dispozičné riešenie je ovplyvnené použitím panelového systému BA, vtedy požadovaného dodávateľom pre krátky čas na výstavbu. Izby sú riešené formou obytných buniek s predsienkou, samostatným hygienickým jadrom a samotnou izbou s 2 až 3 lôžkami.

Administratíva a služby sú v dvojpodlažnej časti, ktorá prepája výškovú budovu s nízkopodlažnou. V nej je sústredená spoločenská a športová funkcia.

V suteréne sa nachádza priestor kuchyne, gymnastická telocvičňa, vodné hospodárstvo, šatne a vstup do plavárenskej časti.

Prízemie zahŕňa vstupný vestibul, veľkú telocvičňu s rozmermi 18 x 30 m, plavecký bazén s rozmermi 12,5 x 25 m, priestory vstupnej haly do plavárenskej časti, sprchy, saunu, prvú pomoc, bufet, jedáleň s kapacitou 500 stoličiek, terasu jedálne, spoločenskú miestnosť, terasu s átriom, byty zamestnancov, zdravotnícku časť a skladové priestory. Areál zahŕňa aj športové plochy, ktoré sú však v súčasnosti v zlom technickom stave a plošne nepostačujú.

Konštrukčné riešenie

Použitý stavebný materiál vychádza z podmienky čo najkratšieho času výstavby. Oceľ, betón a veľkopanelový systém BA dopĺňajú veľkolepé rámové konštrukcie okien, v mnohých častiach na celú výšku konštrukcie podlažia. Tým je dosiahnuté maximálne odľahčenie hmoty a zároveň dokonalé presvetlenie frekventovaných častí budovy. Citlivo architektonicky stvárnený celok je doplnený výtvarnou výzdobou exteriéru a interiéru.

Referencie

Bibliografia

• Masný, R., Lojdl, M.: Vysokoškolský internát na Legionárskej ul. v Bratislave, STAVOPROJEKT BRATISLAVA 1949 – 1969, Práca, Bratislava, 1969, s. 133 – 135
• Krivošová, J., Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska, ALFA, Bratislava, 1990, s. 72
• PROJEKT 8-9, Bratislava, 1967, s. 203-205
• Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava, 2002