Špeciálna pedagogika je veda, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním postihnutých a ohrozených detí, mládeže a dospelých. Je súčasťou širšieho vedného celku defektológie a býva označovaná aj pojmami defektologická špeciálna pedagogika liečebná pedagogika, nápravná pedagogika, ortopedagogika, pedagogika hendikepovaných detí a pod.

V širšom zmysle ide v podstate (vzhľadom na pedagogiku všeobecnú) o každú pedagogiku, špeciálne zameranú podľa veku alebo predmetu. (Napr. pedagogika predškolského veku, pedagogika školského veku, pedagogika dospelých, hudobná pedagogika, vojenská pedagogika a pod.)

Cieľ

Cieľom špeciálnej pedagogiky je výchova a vzdelávanie postihnutých/narušených jednotlivcov do tej miery, aby boli pripravení v ďalšom živote samostatne fungovať.

Metódy

• kompenzácia - náhradná výkonnosť iných funkcií
• korekcia - zmiernenie následkov
• rehabilitácia - zameriava sa na porušené sociálne vzťahy
• reedukácia - opakovaná výchova, súhrn špeciálnych pedagogických postupov, ktorými sa zlepšuje alebo zdokonaľuje výkon v postihnutej oblasti

Disciplíny

• Základné:
  • etopédia - pedagogika sociálne a emocionálne narušených detí
  • logopédia - pedagogika detí s rečovou vadou
  • psychopédia - pedagogika mentálne postihnutých detí
  • somatopédia - pedagogika telesne a zdravotne postihnutých detí
  • surdopédia - pedagogika sluchovo postihnutých detí
  • tyflopédia - pedagogika zrakovo postihnutých detí
• Pomocné:
  • patobiológia
  • patopsychológia
  • neurológia
  • psychiatria
  • pediatria
  • sociálna patológia

Stupne socializácie

• 1. stupeň - integrácia - úplne zapojenie postihnutého jedinca, je nezávislý a samostatný
• 2. stupeň - adaptácia - prispôsobenie za určitých okolnosti (nie je samostatný)
• 3. stupeň - utilita - sociálna upotrebiteľnosť; za pomoci iných urobí prácu
• 4. stupeň - inferiorita - neschopnosť zaradenia do pracovného zaradenia tzv. "nepoužiteľný"

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.