A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Šóiči Sakata (jap. 坂田 昌一 - Sakata Šóiči; * 18. január 1911 v blízkosti Hirošimy – † 16. október 1970) bol japonský teoretický fyzik.
Životopis
Sakata študoval od roku 1929 do roku 1933 fyziku v Tokiu u J. Nišinu a potom na cisárskej univerzite v Kjóte u Hideki Jukawu, s ktorým od roku 1937 v Osake vytváral mezónovú teóriu jadrových síl (vytvorená Yukawom v roku 1935[1]). Od roku 1939 pracoval spolu s Yukawom na univerzite v Kjóte ako docent. V roku 1942 sa stal profesorom na univerzite v Nagoji, kde zostal pracovať až do svojej smrti.
V 50. až 60. rokoch patril Sakata k vedúcim japonským fyzikom v oblasti elementárnych častíc. Medzi jeho žiakov patril medzi inými aj Jóčiró Nambu. Známy sa stal v 50. rokoch vytvorením predchodcu kvarkového modelu hadrónov, ktorý je známy ako Sakatov modeld[2]. Tento model používal rovnako ako dnešný kvarkový model SU (3) grupu. Na rozdiel od kvarkového modelu však za základné stavebné jednotky hadrónov postuloval protón, neutrón a lambda časticu. Napríklad neutrálny pión pozostával podľa tohto modelu z protónu a antiprotónu. Pomocou tohto modelu sa snažil Sakata vysvetliť takzvaný Gell-Mannov - Nišidžimov vzťah (1953).
V roku 1960 rozšíril spolu so svojimi spolupracovníkmi z Univerzity v Nagoji (medzi inými Z. Maki, M. Nakagawa, J. Ónuki) túto teóriu do podoby známej ako Nagojský model, ktorá zahŕňala aj leptóny. Už v tom čase vytvorili maticu zmiešavania neutrín, ktorá tak predstavuje predchodcu dnešnej teórie neutrínových oscilácií. Tento model inšpiroval k vzniku takzvanej Kobajašiho-Maskawovej matice, ktorá je súčasťou dnešného štandardného modelu časticovej fyziky a vysvetľuje pozorované miešanie kvarkov rôznych vôni. Sakatov model, prípadne Nagojský model, boli neskoršími experimentami vyvrátené, pretože sa ukázalo, že protón, neutrón a častice lambda majú vnútornú štruktúru (pozostávajú z kvarkov).
Sakata bol presvedčený marxista. Bol vedúcou osobnosťou občianskeho hnutia Džijú Džinken Kjókai ("Japonský zväz občianskych slobôd") a v roku 1966 členom Russellovho tribunálu.
Literatúra
- M.Low „Shoichi Sakata: His life, the Sakata model and his achievements“, Progress in theoretical Physics, Supplement, Bd. 167, 2007, S.1-8
- Sakata, Scientific Works, Tokio, Horei Printing Co., 1977
- Jagdish Mehra, Helmut Rechenberg „The historical development of Quantum Theory“, Bd.6, Teil 2, 1982
Poznámky
- ^ Kobajaši a Tošihide Masukawa neboli priamo žiakmi Sakatu. Kobayashi však študoval po Sakatovej smrti na univerzite v Nagoji.
Referencie
- ↑ Yukawa, Sakata „On the interaction of elementary particles II“, Journal Physico-Mathematical Society of Japan, Bd.19, 1937, S.1084.
- ↑ Sakata „On a composite model for the new particles“, Progress of theoretical physics, Bd.16, 1956, S.686
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk