Čechy
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	162 m n. m.
Súradnice	48°02′04″S 18°22′20″V / 48,0345°S 18,3723°V / 48.0345; 18.3723
Rozloha	11,85 km² (1 185 ha) [1]
Obyvateľstvo	285 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	24,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1419
Starosta	Jozef Baranovič[3] (nezávislý)
PSČ	941 32 (pošta Semerovo)
ŠÚJ	503118
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Čechy 135 941 32 Semerovo
E-mailová adresa	obec.cechy@komnet.sk
Telefón	035/647 01 25
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: obeccechy.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Čechy sú obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Polohopis

Obec Čechy leží v juhovýchodnej časti Novozámockého okresu včlenená do vŕškov Pohronskej pahorkatiny, ktoré sa k severu zvažujú ku kláštoru Mariánska Čeľaď a na juhu k obci Semerovo. Jej nadmorská výška je v priemere 240 metrov. Východná strana okolia obce je z väčšej časti zalesnená. Pahorkatinové okolie vytvára malebný pohľad na dedinu. Hlavne v letných mesiacoch tvorí nádhernú kulisu pre každého návštevníka obce.

Samotná obec z geologického hľadiska leží na pôdnom zlome sprašových vrstiev. Kopcovité zrázy nasvedčujú tomu, že sa tu stretá hronská sprašová tabuľa so žitavskou.

Na prelome geologických období treťohôr a štvrtohôr boli priestory dnešnej obce zaplavené najskôr Tortónskym a neskôr Sarmatským morom. I v neogénnom období treťohôr, keď ustupovali vody Sarmatského mora, južné časti obce zostali morskou lagúnou až niekde k dnešnej obci Semerovo. Túto skutočnosť potvrdzujú reliéfy okolia (Slimásky jarok, vstupné reliéfy z hradskej do Semerova) a pôdne zlomy, ktoré sa vytvorili vplyvom lagúnových močiarov (povyše i poniže obce). Okolité pahorky, ktoré tvoria veniec okolo obce, taktiež pochádzajú z horotvornej vulkanickej činnosti neogénu (mladšia doba treťohôr). Tento vulkanický podklad sopečných hornín posiatych úrodnou štvrtohornou sprašou sa stal ideálnym miestom pre neskoršie zakladanie ovocných sadov a úrodných viníc.

Morská lagúna sa po ukončení horotvornej činnosti postupne vyparovala a strácala. Sladké vody potôčikov pritekajúcich z blízkeho okolia nevedeli nahradiť vyparovanie morskej vody, ale ani celkom pretvoriť jej chemickú štruktúru. Preto časť z nej vsiakla do hornín. Tieto sú zrejmé v štruktúre pôdy i v súčasnosti vo forme „slancov“, najmä v priestoroch od dnešného rybníka proti prúdu potoka až pod budovu Obecného úradu. Naopak - severne od obce smerom na Mariánsku Čeľaď, sú pôdy sladké, čo spôsobili prítoky sladkých vôd potokov premiešaných vápencom. Napriek neogénnej morskej činnosti nie sú v priestoroch obce zistené tekuté piesky, hojne sa vyskytujúce v okolitých obciach ako Semerovo, Kolta, Veľké Lovce

Existenciu morskej lagúny dokumentujú i nájdené odtlačky nižších foriem živočíchov, napríklad ulít mäkkýšov v hliníkoch. Vo vykopávkach realizovaných v obci sa nenašli pozostatky kostier živočíchov vyššieho typu.

Dejiny

„...noví osadníci v semerovskej farnosti patria vierou ku kacírstvu. Prišli z Bohémie (Čechy) a vieru svoju dali si vyvrátiť a odobrať pomýleným kňazom Joanessom Hussom. Sú však vytrvalí, pracovití, vyznajú sa v remeslách, sami si vystavali príbytky a ako sa hovorí medzi pospolitým ľudom, že vraj v Čechách (Bohémií) stavali z nich veľké domy v mestách. Vynikajú svornosťou a ostatnými osadníkmi kresťanskej viery sa nehašteria...“ (opísané v Ostrihome v r. 1947)

I napriek skutočnosti, že koncom 60. rokov 20. storočia bola obec zaradená do skupiny dedín určených na zánik, podarilo sa jej prežiť. Vekový priemer 45 rokov sa postupne znižoval a v súčasnosti s vekovým priemerom 38 rokov patrí medzi „najmladšie“ v okrese Nové Zámky. Postupne sa podarilo zastaviť aj úpadok počtu obyvateľov a momentálne tu žije 320 Češanov (miestnym nárečím Čahanov). Historicky najnižší počet obyvateľov zaznamenali v roku 1992 - 297. Odvtedy sa tento ukazovateľ síce pomaly ale predsa zvyšuje.

Pekná prírodná scenéria, blízkosť kúpaliska v Podhájskej s celoročnou prevádzkou spolu s možnosťou pestovania turistiky, letných i zimných športov (lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie) vytvárajú pre budúcnosť veľké šance na rozvoj vidieckej turistiky.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 18. storočia. Začiatkom 20. storočia bol výrazne prestavaný, z pôvodnej stavby sa dochovalo iba presbytérium.^[4] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, veža je členená lizénovými rámami a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola je umiestnená markýza nesená dvoma liatinovými stĺpmi s iónskymi hlavicami.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce